nás nepozná jeho objavy, či život, vieme zo základnej školy, že: "teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá sa rovná váhe kvapaliny vytlačenej telesom." To je jeho, Archimedov zákon a jeden z najpopulárnejších vedeckých poznatkov. Zrodil sa vo verejných kúpeľoch.
Keďže ustavične premýšľal všade, kde bol, výnimkou nebola ani drevená nádrž, v ktorej sedel. Všimol si, že výška vodnej hladiny sa v nej mení podľa toho, nakoľko sa do nej ponorí. Toto poznanie vyriešilo oprávnené podozrenie syrakúzskeho panovníka Hieróna II., na ktorého dvore Archimedes žil a bol priateľom kráľa. Panovník dal svojmu zlatníkovi kilogram zlata na vyhotovenie koruny v tvare vavrínového venca a hoci hotové nádherné dielo zodpovedalo váhe zlata, panovník upodozrieval zlatníka, že pri tavení nahradil časť zlata lacnejším kovom. Kráľ požiadal priateľa Archimeda, aby mu pomohol odhaliť pravdu - či je zlatník poctivý alebo ho oklamal. Archimedes prišiel v kúpeľoch na to, že dôležitá je nielen hmotnosť telesa, v tomto prípade koruny, ale tiež objem, ktorý zaberá. Kráľovská koruna vytláčala viac vody, ako by spôsobila tá istá hmotnosť rýdzeho zlata. Pre zaujímavosť, keď prišiel na toto riešenie, vykríkol "Heuréka!" (Našiel som!) Toto grécke slovo sa používa aj dnes na celom svete ako zvolanie pri náhlom a nečakanom objave niečoho.
Pochádzal zo Syrakúz vo východnej Sicílii z rodiny astronóma Feidiasa, ktorý mu dal základné vzdelanie. Štúdiu - najmä matematiky, osobitne geometrie - sa venoval vo vtedajšom hlavnom stredisku antickej vzdelanosti v Alexandrii v Egypte priamo u Euklidových žiakov. Potom sa vrátil do Syrakúz, kde žil do konca života, niekoľko rokov priamo na kráľovskom dvore Hieróna II. a neskoršie aj jeho syna.
Grécky filozof, historik a spisovateľ Plutarchos (50 - 120 n. l.), ktorému vďačíme za životopisné údaje o starovekých vedcoch literátoch a významných osobnostiach, opísal aj životnú cestu Archimeda. Podľa neho bola geometria životnou vášňou tohto vedca, ktorý sa zaoberal kužeľosečkami, objavil konštantný vzťah medzi obvodom a jeho priemerom, ktorý stanovil medzi 220/70 a 223/71, teda Ludolfovo číslo "pí", ktoré nám je známe zo školy.
Pojmy "ťažisko, statický moment", mnohé objavy ako napr. postup zdvíhania ťažkých bremien s pomocou páky a kladkostroja, princíp rovnováhy na páke patria k jeho najvýznamnejšiemu vedeckému prínosu vo fyzike a mechanike. Jemu pripisujú aj ďalší výrok: "Dajte mi pevný bod a pohnem zemeguľou," ktorý zovšeobecňuje dôležitý fyzikálny zákon. Matematiku a vedu uplatňoval na riešenie každodenných konkrétnych problémov a nezaujímali ho iba teoreticky veľké absolútne pravdy ani osud vesmíru a v tom je jeho veľkosť.
V roku 1905 bol objavený jeho spis o tom, ako využíval spojenie matematiky a mechaniky. (Napísal veľa kníh, ktoré patria k pokladom antickej vedy, väčšina sa však nezachovala). Vynašiel a zostrojil celý rad mechanických strojov, ako napr. kladkostroj na zdvíhanie bremien, vodný "šnek" so skrutkovou trubicou okolo osi, ktorej otáčaním sa dá do malých výšok zdvíhať voda. Tento vynález sa uplatňuje aj dnes v mnohých krajinách na zavlažovanie a v baniach. Pre astronomické pozorovania zostrojil planetárium poháňané vodnou energiou, na ktorom znázorňoval pohyb nebeských telies.
Archimedove vynálezy pomohli tri roky Syrakúzanom držať v šachu rímsku armádu počas druhej púnskej vojny. Boli to strely z rôznych typov katapultov, veľké balvany zavesené na žeriavoch rozbíjajúce rímske lode, kladkostroje, prevracajúce galéry na mori, sústavy zrkadiel spôsobovali požiare na nepriateľských lodiach sústredením slnečných lúčov. Po víťazstve Rimanov, ktoré mesto nechali vyhladovať, Archimedes zahynul mečom vojaka i napriek príkazu generála, aby slávneho vedca nechali žiť. Zabil ho práve pri riešení výpočtu plochy kruhovej výseče nad kruhmi, ktoré mal údajne narysované v piesku (iná verzia hovorí o voskovej tabuľke). Vedec požiadal vojaka, aby ustúpil a nezmazal jeho kruhy, ten psychicky zlyhal a zabil ho. Rímsky generál vojaka potrestal a Archimedovi vystrojil pohreb so všetkými poctami. Na jeho hrob dali dosku s rytinou gule vo valci. Bol to objav, ktorý si Archimedes najviac cenil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
