Európskeho parlamentu neobmedzil iba na predstavenie priorít svojho predsedníctva, ktoré začína 1.júla, ale využil na čosi ako manifest za reformu EÚ. Ak Blair od svojho programu neustúpi, čakajú nás vzrušujúce časy s nejasným koncom.
Prejav predovšetkým potvrdil, že Británia bude trvať na tom, aby výmenou za vzdanie sa tzv. rabatu, čím zablokovala schválenie rozpočtu, dostala jasné garancie inštitucionálnej i výdavkovej reformy. Pre Slovensko a ďalšie nové členské štáty to znamená pokračovanie neistoty vo finančnom plánovaní a naliehavú výzvu urobiť politické rozhodnutie, na koho stranu sa v blížiacich sporoch postaviť. Blair pritom zdôraznil, že nechce zrušiť poľnohospodárske dotácie hneď, keďže by to vraj bolo "absurdné" (?), nesúhlasí iba s takou finančnou perspektívou, ktorá by aspoň nezačala cestu k "racionálnejšiemu rozpočtu".
Vidíme teda pomerne ústretové gesto. Prezident Chirac, na ktorého dvorci je od tejto chvíle loptička, sa bude musieť najprv vyjadriť, či nejakú reformu sú Francúzi schopní vôbec akceptovať. Ak áno, nastanú dlhé rokovania, ako by mala vyzerať. Tu začína prvá nejasnosť okolo financií na roky 2007-13: Bude stačiť Blairovi sľub, že niečo urobíme a nejako sa len dohodneme, alebo bude konzekventne požadovať, že najskôr presná a záväzná predstava o budúcnosti a potom rozpočet 2007-13? Slovensku a spol. by zaiste konvenovala prvá možnosť, keďže čakanie brzdí domáce prípravy na absorbciu fondových peňazí. Rozumnejšia z hľadiska Britov (a vzhľadom na domácu verejnú mienku asi jedine schodná) je však alternatíva 2. Na tú sa treba zrejme pripraviť, hoci Blair ako svoju prioritu No.1 deklaroval - pokrok v rozpočte.
Blair odmietol "podozrenia", že je priaznivcom Európy ako púhej zóny voľného obchodu. (Byť za slobodný trh bez politickej integrácie je dnes v Bruseli čosi ako nadávka.) Naopak, prihlásil sa k Európe "ako politickému projektu, so silným sociálnym rozmerom", ktorý sa však musí obnoviť, pretože "pokiaľ budeme takto pokračovať, hrozí nám neúspech vo veľkom, strategickom merítku". Blair dal teda najavo, že sa nechce odlíšiť vo vízii, ale v prostriedkoch, ktoré vedú k realizácii. Problémom jeho pozície ale je, že ochranársko-korporativistický štát francúzskeho resp. nemeckého typu vnímajú Chirac, Schröder, Juncker a spol. ako presne ten cieľový model, s ktorým by sa nemalo hýbať. Rozdiel vo vízii teda existuje a tu leží zásadný spor. Aj Schröder, Juncker, Verhofstadt a ďalší vedia, že agrárne dotácie sú neefektívne plytvanie, podľa nich však v Európe majú svoje miesto ako prejav "kohézie" (či inej úchylky). Oni vnímajú politickú úniu aj ako neefektívnu solidaritu.
Toto chce Blair reformovať a je otázne, do akej miery si obe koncepcie dokážu vyjsť v ústrety tak, aby sa aspoň na papieri predbežne dohodli. Lebo v živote budú v konflikte vždy. A tu je druhý spor resp. slabina Blairovej predstavy; tzv. sociálny rozmer bude s liberalizáciou a modernizáciou vo večnej konfrontácii. Čiže aj po formálnom kompromise. Hľadanie nejakej strednej cesty je zvlášť na európskej úrovni odsúdené k večným nezdarom resp. zlým riešeniam aj preto, lebo pri nadnárodnom rozhodovaní v Bruseli sú v hre ešte tisícky lobistických skupín a záujmov, ktorých sila je o to väčšia, čím vzdialenejší sú úradníci a politici od zdroja mandátu, teda voličov.
Zhodou okolností čelil včera Mikuláš Dzurinda interpelácii týkajúcej sa situácie v EÚ. A s čerstvým prejavom Blaira v ruke, z ktorého hojne citoval, jeho stanoviská stopercentne podporil. Pozícia slovenskej vlády sa teda za pár dní dosť zmenila, keďže treba pripomenúť, že nové členské štáty ešte na summite podporovali "luxemburský" rozpočet, čiže Francúzov. Treba dúfať, že euroreformné chúťky premiérovi vydržia. Maďari i Poliaci už totiž volajú po koordinácii vo formáte V-4 plus Pobaltie. Ale zrejme s opačnými zámermi; severní i južní susedia sú hneď po Francúzoch najväčší priatelia agrodotácií. Päť či desať rokov oblbujú voličov, ako bude zlatý dážď z Bruselu zavlažovať maďarské a poľské polia a hasiť smäd vyziabnutých farmárov... Hahaha. Neprekvapilo by veľmi, keby Dzurinda zostal so svojím názorom medzi novými členmi opustený... A čo na to Bugár??
Bude zaujímavé sledovať, ako sa vyrysujú bojové tábory. Blair má očividnú snahu získať celú "novú Európu" na svoju stranu. Ako sa mu zadarí, keď na prvom mieste svojho programu sľubuje redukciu poľnosubvencií, si necháme radi ukázať. Začal ale nádejne - potlesk. Je vôbec prvý, ktorý z takej vysokej pozície spochybnil elementárne rácio dnešnej podoby EÚ. To je obrovský krok vpred. Keď sa dovolával "zdravého rozumu", nepovedal nič menej než to, že v terajšom systéme rozum nie je. Preto ide o míľnik - nech bude koncovka akákoľvek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
