tak opäť zaznamenalo prirodzený prírastok obyvateľstva, čo sa naposledy stalo v roku 2000. Štatistický úrad včera informoval o demografickom vývoji v roku 2004.
Viera Pilinská z Výskumného demografického centra opakovaný prírastok živonarodených považuje za vysoko pozitívny, no hovorí, že nejde o "výnimočnosť, respektíve odchýlku vo vývoji plodnosti".
Príčiny dnešného nárastu sú podľa Pilinskej veľmi prozaické - takzvané odložené pôrody. Tak ako snúbenci odsúvali sobáše, "ženy odkladali materstvo", a to z rôznych dôvodov. "Okrem zložitejšej finančnej situácie mladých ľudí, sú to aj čisto individuálne záujmy ako štúdium, cestovanie či budovanie kariéry."
Tretí rok po sebe pribudlo aj sobášov, čo podľa štatistikov potvrdzuje domnienku, že v minulých rokoch ich ľudia odkladali.
Podľa Milana Olexu zo Štatistického úradu to dokazuje aj zvyšovanie priemerného veku vstupu do prvého manželstva. Kým napríklad v roku 2000 sa muži prvý raz ženili priemerne v 26,1 roku života, vlani to bolo v 27,6. Pred piatimi rokmi sa ženy po prvý raz vydávali v 23,6 roku života, vlani v 25.
Aj rozvodov oproti roku 2003 mierne pribudlo, no index rozvodovosti, teda pomer počtu rozvodov k 100 sobášom, klesol z 41,2 na 39. Navyše, rozvody, hoci sú negatívnym sociálnym javom, demografi nezatracujú, lebo sa nimi "zvyšuje sobášny a reprodukčný potenciál populácie". Inými slovami, rozvedený sa opäť môže zosobášiť a priviesť na svet dieťa.
Aj vývoj potratovosti znalci označujú slovkom pozitívny. Vlani bolo o 1 084 potratov menej ako v roku 2003 a, čo štatistikov obzvlášť teší, o 915 umelých prerušení tehotenstva menej. Interrupcie sú teda na ústupe.
Na vzostupe je stredná dĺžka života pri narodení, teda priemerný vek, akého sa narodený má nádej dožiť, ak sa "úmrtnostné pomery" neočakávane nezmenia. Vlani muži po prvý raz v histórii prekonali hranicu 70 rokov, keď mali nádej, že sa dožijú 70,3 roka, čo je o pol roka viac ako v roku 2003.
Pilinská to z dlhodobejšieho hľadiska považuje za "malý" nárast. Z transformujúcich sa krajín podľa nej potrebujeme dobehnúť českých mužov, ktorí sú o dva roky pred nami, či Slovincov, ktorí sú o tri roky pred nami. "Z ostatnej Európy napríklad írskych mužov, ktorí sú o päť, alebo Švédov, ktorí sú pred nami o osem rokov."
Sociologička Zuzana Kusá tvrdí, že "uplynulých 15 rokov sa vo viacerých smeroch podpísalo na zhoršení zdravotného stavu obyvateľstva", takže o nezvratnom približovaní sa Slovenska k najvyspelejším spoločnostiam by nehovorila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
