chýba aj čosi inšie - intelektuálne minimum. Politicky korektná diskusia to síce nepripúšťa, ale keďže sme v úzkom kruhu, autor si dovoľuje navrhnúť novelu volebného zákona v tom zmysle, aby každý kandidát na straníckej listine musel povinne absolvovať test IQ. Dosiahnuté body by mal napísané hneď pri dátume narodenia - ak ho občania aj tak zvolia, je to na ich duši. Inak slovenská politika normálna nebude. To by bola reforma, nie väčšinový systém.
Isteže, ani morálka skrátka neprišla. To predovšetkým vtedy, keď nastúpil súdruh Ševc. Jeho výkrik, že "lepší systém ako socializmus ste nevymysleli, ani nevymyslíte", mal to neprekonateľné kúzlo, že práve včera bolo 55. výročie justičnej vraždy Milady Horákovej (obesená na Pankráci spolu s tromi ďalšími obvinenými). Len komunista môže mať tú nekonečnú bezočivosť sa v takýto deň, keď by sa mal zahrabať pod čiernu zem, vôbec ozvať.
Zločinci, ktorí sa dodnes poriadne neospravedlnili za zmárnené a zničené životy tisícov ľudí, odvolávali včera - spolu so Smerom a SF - Dzurindu. Aj toto je demokracia. Nikto sa Ševca ani nespýtal, že ako by skončil, keby navrhol odvolať Gottwalda. "Naša mládež", čítala z papiera komunistická obluda, "je odkázaná, aby čistila zadky v zahraničí a pritom nebude mať kto podať pohár vody ich matkám a otcom". Fantázia. Boľševik, ktorý 40 rokov nepustil ľudí za hranice a spôsobil obrovské zaostávanie oproti krajinám s trhovým systémom, je jedine zodpovedný za to, ak dnes existujú Slováci, ktorí v zahraničí "čistia zadky". A tento človek z tribúny kričí, že "vy robíte nové chyby, ďaleko a neporovnateľne horšie, vy len nadávate na minulosť, ale neviete sa z nej poučiť". Toto je komunista - nemá to hanby, cti ani pamäte. Iba látkový metabolizmus s amnéziou oboch hemisfér lebky. Sedí v parlamente a rozpráva svoje: "Ak niekto pochopil historický vývoj, tak sú to komunisti". No nepomilovali by ste ho? Biľakov zať. Je toto možné?
V asi najlepšej reči, ktorá včera odznela, Hrušovský dobre vystihol, že pol strany zdôvodnenia, čo napísal Fíco pod návrh na nedôveru, sa nedá brať vážne. Smer nemá ani toľko mentálnej výbavy, aby svoju "najvyššu prioritu" (vyhlásenie predsedníctva z Regetovky), za ktorú vyhlásili odvolanie Dzurindu, podporil akýmisi serióznymi argumentami. Opozícia predsa nemôže robiť premiéra zodpovedného za to, že presadzuje veci, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády. To nie je iba nedostatok "autority" (Hrušovský), ale pohŕdanie parlamentom i občanmi a plytvanie ich peniazmi. Fico, ktorý už rozpútal jedno neúspešné referendum o predčasných voľbách, skrátka nevie žiť v demokracii. Tranz, v ktorom sa nachádza, akoby mu bránil vidieť, že nie všetko, s čím opozícia nesúhlasí (a čo častokrát zaslúži naozaj kritiku), je dôvod na odvolanie vlády. Keďže sa tento defekt u Fica vyskytuje opakovane, mal by ísť na vyšetrenie.
Slovensko skutočne patrí v EÚ medzi najchudobnejšie štáty. A ešte vždy najmä preto, lebo tu 40 rokov vládli komunisti - takí, ako Ševc a Fico. Presne preto je nielen idiotizmus, ale aj bezočivosť najvyššieho stupňa vykrikovať na Dzurindu, že "výsledkom vášho vládnutia je chudoba, aká tu nikdy nebola". Úplne rovnako je to aj s výrokom, že "zodpovedáte za najhlbšiu krízu korupcie a klientelizmu, akou kedy Slovensko prechádzalo." Ani náhodou - tiež je to komunizmus, 40 rokov lžimorálky, pokrytectva a "socialistických známostí", ked sa nič nedalo "vybaviť" slušne, pretože všetkého bol nedostatok. Prečo majú všetky postkomunistické krajiny (až na estónsku výnimku) horšie indexy korupcie ako totalitou nepostihnuté štáty? Prečo sa osem pristupujúcich členov zaradilo korporatívne na chvost EÚ v HDP a reálnych mzdách? Vôbec najodpudivejšie na včerajšku je, že to nebola ani tak kritika Dzurindu, ako režimu - od komunistov.
Obrana Dzurindu nebola tiež žiadna sláva. Hoci sa premiér "tešil na rozumnú debatu", vybíjal sa aj s celou SDKÚ v osobných útokoch. S kým sa kedy Fico stretol, ako chcel byť prokurátorom, Flašíka spomínali v každom vystúpení a pod. Trápna bola klubová choreografia - poslanci recitovali vopred pripravené technické poznámky miestami rovnako dementného obsahu, ako boli útoky Smeru. Bez ohľadu na to, či hlúpy návrh na vyslovenie nedôvery napokon získa 50, 55 či nebodaj 60 hlasov, 28. jún 2005 sa zaradí medzi najtrápnejšie dni slovenského parlamentarizmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
