otec mediálne známych detí, moderátorky TV Markíza Anety Pariškovej a športového redaktora rádia Twist Adama Pariška. Tento košický dôchodca je aktuálnou slovenskou stolnotenisovou jednotkou! "Vo veteránskej kategórii od 60 do 64 rokov," upresňuje hráč, ktorý tlčie bielu loptičku o zelený stôl už 48 rokov.
"Už aspoň 15-krát som sa vzdal aktívnej činnosti, ale vždy prišli dajakí kamaráti, že poď pomôcť. Adam sa šiel popučiť od smiechu, keď ma nedávno zavolali z tímu DPMK Košice, aby som im pomohol zachrániť sa v druhej celoslovenskej lige. Dovtedy som hral košickú miniligu." Keď sa v polovici súťaže pripojil k mančaftu, boli predposlední z 12 družstiev, nakoniec však s Pariškom skončili na 7. mieste. Napriek svojej 25-percentnej úspešnosti v dvojhrách a vyše 50-percentnej vo štvorhrách nesúhlasí tento najstarší hráč druhej ligy s interpretáciou, že on zachránil DPMK. "Ja nie som žiadny hrdina..."
Otec sfúkne syna v ping-pongu aj s hendikepom. "Hrávame na chate na Orave a namiesto rakety mám ohobľovaný kúsok doštičky alebo kachličku. Adam hrá s raketou, no nikdy neuhrá ani set a zlostí sa."
So stolným tenisom začal ako 15-ročný banícky učeň v Karvinej, no robil veľa športov: hádzanú, basketbal, tenis, grécko-rímske zápasenie, basketbal, atletiku. Vo svojej ping-pongovej kariére hral rôzne súťaže od mestskej miniligy po československú extraligu (v 70. rokoch). "Na Slovensku som bol aj v prvej dvadsiatke a pod 50. miesto som nikdy neklesol."
Pôsobil v Karvinej, Doubrave, Lokomotíve a Spojoch Košice, Ruskove, Matejovciach, Humennom, Prešove. "Mám zlatú, striebornú, bronzovú medailu z majstrovstiev Slovenska a vyhral som aj niekoľko turnajov v Poľsku a Nemecku. Ako samouk mám osobitý štýl, rýchlymi nohami som v obrane vychytal nemožné, aj 10 metrov od stola, som obranár s výpadovým backhandovým úderom."
Od 17 do 23 rokov fajčil ako turek, ale kvôli atletike s cigaretami prestal. "Fajčil som 60 až 80 denne cez víkendy a keď som robil v bani, kde som fajčiť nemohol, tak pred šichtou a po šichte 40-50 denne. Navyše vtedy boli cigarety bez filtra, takže som permanentne kašľal."
Syn Adam fajčí, dcéra Aneta nie. "Adam síce nefajčí veľa, ale povedal, že vtedy prestane, keď sa Anetka vydá."
Adama dal ako tretiaka na základnej škole na ping-pongové tréningy. "Ale tréner mi hovorí: Berco, ten tvoj Adam je taký nervózny a nepočúva. Adam strašne nerváčil, tak mi tréner povedal, nech ho radšej stiahnem. Anetka hrá ping-pong len reakreačne, ona je bojovníčka, ale nie nerváčka. Aj ja som divoch, nadávať viem, ale raketu nehodím." Len ju vraj dôrazne položí na stôl a dakedy z neho spadne na zem.
"Keď hrám, moje nadávky, to sú hlody," tvrdí. "Pred ôsmimi rokmi prišiel za mnou počas jedného môjho zápasu 17-ročný chlapec s notesom, že nerozumel dobre, ako som to vtedy povedal, aby som to zopakoval. Ja, že načo, a on, že chodí na moje zápasy a zapisuje si moje hlášky. Ja som si ten hlod už nepamätal, tak hovorím: Keď sa mi nebude dariť, tak počúvaj, možno ho zopakujem."
Nikdy však nenadáva súperovi, len sebe a v rámci slušného jazyka. Veď tento rodák z Oravy s ľubozvučným prízvukom je bývalým slovenčinárom. "Ale porušujem pri tom božie prikázania, napríklad keď dostanem tretiu-štvrtú sviňu, tak si uľavím: Prečo si ten hore hovorí, že je spravodlivý, keď je proti mne zameraný?"
Deti podpichujú jeho kvôli ping-pongu, aj on ich, napríklad Anetu kvôli jej účesom a niektorým vyjadreniam. "Ale brepty v správach radšej nerozoberáme, lebo ona to berie veľmi vážne. My ju skôr upokojujeme, že sa nič nestalo, a ja jej len pripomeniem, že veď jej bývalý kolega Ondruš získal Toma za brepty, tak perfektne breptal. Anetka dáva veľký pozor a veľmi si to berie k srdcu, preto ako pedagóg sa z chýb detí nikdy neposmievam."
Keď sa Albert Parišek ako 28-ročný ženil, dal si podmienku, že mu manželka nebude brániť v športovaní. "Niektorí spoluhráči sa oženili a po krátkom čase im manželka dala ultimátum: buď ja alebo stolný tenis. Dali prednosť manželskému spolunažívaniu, ale šport vymenili za ľahšie zábavy ako krčma či karty a pribrali päť až desať kíl. Po čase ich manželky prišli opäť za nami, aby sme ich vzali späť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
