vesmíre, než je naša Zem. Vedci sa viac či menej zhodujú na tom, že život aspoň v takej podobe, v akej existuje na našej planéte, sa mohol vyvinúť len na tzv. extrasolárnych planétach, čiže na planétach mimo našej Slnečnej sústavy. Rôzne kozmické sondy už objavili vo vesmíre veľa hviezd, okolo ktorých obiehajú planéty, na ktorých by mohli existovať podmienky, podobné podmienkam na našej Zemi a na ktorých by teda mohol existovať život aspoň v primitívnych formách. Potrvá však zrejme ešte veľmi dlho, kým vedci podrobne preskúmajú podmienky na planétach, ktoré sú takpovediac "kandidátmi" života. Na tieto účely vyvíja Európska vesmírna agentúra ESA i americká agentúra NASA inovatívne sondy, ktoré budú schopné preštudovať atmosféru vhodných extrasolárnych planét a zistiť, či sa v nej nachádzajú plyny, ktoré by mohli indikovať prítomnosť života.
Jednou z nových kozmických sond, pripravovaných ESA, je sonda Darwin. Táto sonda je pomenovaná po britskom prírodovedcovi a biológovi Charlesovi Darwinovi (žil v rokoch 1809 až 1882), ktorý svojimi teóriami evolúcie a prirodzeného výberu postavil názory na vznik života na Zemi na nový základ, platný dodnes. Agentúre ESA sa preto zdalo vhodné pomenovať po Darwinovi misiu, ktorej cieľom je skúmať vývoj galaxií a hľadať vo vzdialenom vesmíre známky života. Vesmírna misia Darwin bude zaujímavá tým, že nepôjde o jednu sondu, ale o celú flotilu sond, tvorenú tromi vesmírnymi teleskopmi a komunikačnou družicou. Vesmírne teleskopy budú mať zrkadlo priemeru tri až štyri metre a budú rovnakej konštrukcie ako zrkadlo vesmírnej sondy Herschel. Teleskopy budú pracovať v strednej infračervenej oblasti. Úlohou teleskopov je objaviť v atmosfére extrasolárnych planét plyny, ktoré sú akýmisi chemickými "stopami" života. Biologické aktivity totiž produkujú plyny, ktoré sa miešajú s plynmi atmosféry a tam menia jej zloženie. Do zemskej atmosféry sa tak dostáva napríklad kyslík, produkovaný rastlinami, a kysličník uhličitý a metán, čo sú plyny, produkované živočíchmi. Tieto plyny v atmosfére absorbujú infračervené žiarenie špecifických vlnových dĺžok. Spektrometer na palube sondy Darwin môže zistiť túto absorpciu, čím sa odhalí prítomnosť plynov, produkovaných pravdepodobne živými organizmami. Signály zo všetkých troch teleskopov sa zlúčia, čím sa získa taký signál, aký by sa inak dal získať len oveľa väčším teleskopom. Flotila všetkých štyroch sond (tri teleskopy a riadiaca sonda) musí však letieť v presnej formácii, pričom odchýlky vzdialenosti medzi jednotlivými sondami sa od vypočítanej vzdialenosti nesmú odlišovať viac než niekoľko milimetrov. Vzdialenosť medzi jednotlivými sondami sa bude neustále merať pomocou rádiových signálov a pokiaľ sa vyskytne odchýlka, poloha sondy sa upraví pomocou malého iónového motora. Motor bude mať približne 5 kg paliva, čo postačí na päť rokov činnosti (to je plánovaná životnosť misie Darwin). Flotila sond Darwin bude vynesená do vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov a umiestnená do tzv. Lagrangeovho bodu L2. Lagrangeove body (je ich celkovo päť) sú miesta, v ktorých môže byť vesmírne teleso v rovnováhe vzhľadom k dvom telesám s väčšou hmotnosťou, z ktorých jedno obieha okolo druhého. Takéto body teda existujú aj pre sústavu ZemMesiac Bod L2 leží pritom na tej strane sústavy Zem-Mesiac, ktorá je odvrátená od Slnka. Flotila sond Darwin, umiestnená v bode L2, bude teda obiehať Slnko spolu so Zemou, pričom Slnko, Zem i Mesiac budú stále "za" sondami. Sondy Darwin tak budú môcť v priebehu jedného roka preskúmať celú nebeskú sféru, pričom ich teleskopy sa budú neustále "dívať" smerom od Slnka. Tým sa zamedzí ohrevu teleskopov slnečným infračerveným žiarením, čo by podstatne znížilo ich citlivosť. Aby sa minimalizoval vplyv slnečného žiarenia na sondy, budú teleskopy zozadu chránené akýmsi "slnečníkom", ktorý sa rozvinie po "zaparkovaní" sondy na obežnej dráhe. Takýto kozmický slnečník bude mať priemer 7,4 metra. Detektory sond Darwin budú pracovať pri teplote -265 oC. Misia Darwin nebude prvou misiou ESA, ktorej vesmírne "pôsobisko" bude bod L2. Sondy Darwin sa v bode L2 pripoja k sondám Planck, JWST (vesmírny teleskop Jamesa Webba)) a Gaia, ktoré v tom čase už budú umiestnené v bode L2. Treba spomenúť, že s vypustením vesmírnej misie Darwin sa ráta až okolo roku 2015. Sondy Darwin budú pravdepodobne vypustené dvomi ruskými nosičmi Sojuz-Fregat, a to z kozmodrómu ESA vo Francúzskej Guayane.
Aj americká NASA plánuje misiu, ktorej ciele sú podobné cieľom európskej misie Darwin. Ide o program TPF, čo znamená Terrestrial Planet Finder, čiže objaviteľ planét pozemského typu. Program TPF pozostáva z dvoch oddelených vesmírnych misií. V rámci prvej misie bude vypustená jedna sonda (pravdepodobne roku 2013), ktorá však bude schopná študovať len najbližšie hviezdy. Niekoľko rokov po vypustení tejto sondy by malo dôjsť k vypusteniu systému sond, podobnému flotile sond Darwin. Pretože americký i európsky projekt sú veľmi ambiciózne a aj veľmi nákladné, môže nakoniec dôjsť k spolupráci NASA a ESA a k realizácii spoločnej misie Darwin/TPF. Záujem prispieť k realizácii misie Darwin vyjadrili aj ďalšie krajiny, napríklad Japonsko a Rusko.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
