bol aj predsedom "Československej zemedelskej akadémie so sídlom v Prahe a zúčastňoval sa na jej zasadnutiach, ktoré boli vždy v inom meste Československej republiky. V roku 1927 zasadala táto inštitúcia na Slovensku dvakrát - v Bratislave a v Košiciach (v októbri) na základe prieskumu stavu poľnohospodárskej produkcie a jej podmienok, ktoré boli na východnom Slovensku na nízkej úrovni v porovnaní s inými regiónmi. Rokovanie akadémie a stav poľnohospodárstva zaznamenal časopis Ľudovýchovný vestník (1927). Z vystúpenia Dr. Milana Hodžu citujeme: "Je dôležité priamo na mieste v teréne presvedčiť sa o každodenných starostiach nášho slovenského zemedelca, lebo na Slovensko nie je zabúdané, naopak, je mu venovaná zvýšená pozornosť. Podarí-li sa Československej zemedelskej akadémii zobudiť nielen záujem verejný a štátny o východné Slovensko, o jeho potreby a nedostatky - a to sa už z veľkej časti podarilo - ale tiež v prvom rade, podarí-li sa zobudiť východoslovenského gazdu z jeho letargie a povzniesť ho na odbornú a kultúrnu úroveň jeho druha gazdu z Čiech a Moravy, potom bude neodškriepiteľne jej úkolu dosiahnuté. Dnes je isté, že tento cieľ je ešte veľmi vzdialený a že k jeho dosiahnutiu treba nielen práce poľnohospodárskych odborníkov, ale vôbec všetkých ľudí dobrej vôle."
Z iniciatívy Dr. Milana Hodžu a v spolupráci s vtedajším županom Dr. Jurajom Slávikom sa urobil súpis škôd v poľnohospodárstve, ktoré spôsobili povodne. V ich dôsledku poklesol stav dobytka a navyše jeho veľký úhyn bol na choroby - Motolicu a Maláriu. Malária bola veľmi rozšírená na Zemplíne a postihovala aj jeho obyvateľstvo. Najväčšie škody spôsobili každoročne povodne na 104 tisícoch hektárov úrodnej pôdy, tiež škody zo spodnej vody. Dr. Hodža ako predseda Čsl. zemedelskej akadémie ako vtedajší minister školstva a národnej osvety navrhol na košickom zasadnutí opatrenia na zlepšenie situácie v poľnohospodárstve východného Slovenska, ktoré boli sformulované do konkrétnej činnosti. Spomeňme reguláciu Laborca, Uhu, Latorice a ich prítokov za 250 miliónov Kčs, aj menších tokov, stavbu ochranných hrádzí, rekonštrukciu zariadení východoslovenských regulačných družstiev za 315 mil. Kčs, zvýšenie výnosu poľnohospodárskych kultúr vrátane výnosu lúk (o 50 percent).
Bol vypracovaný návrh spolupráce Čsl. zemedelskej akadémie s ľudovýchovnými pracovníkmi v miestnych osvetových a iných spolkoch, kde sa sústreďovala prednášková a iná osvetová činnosť pre poľnohospodárov. Hodža zdôrazňoval, aby sa východoslovenskí gazdovia neprizerali nečinne ako im štát buduje protipovodňové hrádze, ale aby sami vytvárali regulačné a protipovodňové družstvá, získavali vedomosti o pestovateľstve, chovateľstve a ovocinárstve a aby bokom nestála mládež. Veľkú zásluhu mala v tom čase na rozšírení ovocinárstva poľnohospodárska škola v Sabinove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
