touto udalosťou vám priblížime čas a miesto, kde sa školili budúce pôrodné asistentky: rok 1920 a Štátnu babskú školu v nemocnici v Košiciach na Moyzesovej ulici, kde ešte donedávna prichádzali na svet deti. Ďalšou inšpirujúcou pohnútkou na tému zdravotníckej starostlivosti o ženy na východnom Slovensku v dvadsiatych rokoch 20. storočia, teda po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR, bol inzerát v regionálnej a ústrednej tlači v roku 1920.
Citujeme:
"Štátna babská škola v Košiciach hľadá úradníčku v kancelárskych prácach zbehlú, ktorá vie správne po slovensky aj česky a na stroji zručne píše, s čím najskorším nástupom."
Za cisára pána si málokto mohol dovoliť z vidieka zavolať k pôrodu lekára. Peňazí na lekára nebolo, žiadna nemocenská poisťovňa nejestvovala, mnohé obvody neboli obsadené, lebo lekár by v nich nevyžil. Pre chudobné rodičky boli len pôrodné baby. Za Rakúsko-Uhorska im v Košiciach hovorili "ceduľové baby". Azda preto, že mali vysvedčenie o absolvovaní kurzu a mohli vykonávať prax na vidieku.
V roku 1920 bol primárom v košickej pôrodnici doktor Frankenstein. Meno znie strašidelne, ale opak bol pravdou, pretože práve doktor Frankenstein začal osobným príkladom nabádať k zdravotníckej osvete a k dôkladnejšej príprave pôrodných asistentiek. Publikoval svoje názory na stav starostlivosti o rodičky aj v tlači. Upozorňoval na to, že ceduľové baby nemôžu mať zo 6-8 týždňového kurzu potrebné znalosti, čo bolo často pre rodičku smrteľné. Jediným pôrodným ústavom v Košiciach bola nemocnica na terajšej Moyzesovej ulici. Bola v nej aj tzv. Babská škola. Ústav bol rozdelený na časť pôrodnícku a na oddelenie pre ženské choroby. Pred vznikom ČSR sa obmedzoval väčšinou na pôrodníctvo. Mal 50 lôžok a izby boli vykurované klasicky kachľami. V období, z ktorého je aj vyššie uvedený inzerát, bolo usporiadaných v Babskej škole päť kurzov pre pôrodné asistentky. Trvali päť mesiacov a končili sa skúškou pred komisiou, v ktorej bol zastúpený aj pozvaný univerzitný profesor so špecializáciou na pôrodníctvo. Skúšku v roku 1920 urobilo sto pôrodných asistentiek.
V Košiciach bol v roku 1921 zriadený útulok pre chudobné tehotné ženy, ktoré prijímali do ústavu dva mesiace pred pôrodom, ak boli nemajetné alebo žili v nevyhovujúcich hygienických podmienkach. V ústave bola denne od deviatej do jedenástej bezplatná ambulancia pre nemajetných. V prvom roku trvania ČSR bolo ambulantne ošetrených 1 500 žien, hospitalizovaných 1 100. Zvýšil sa aj počet gynekologických operácií, ktorým sa podrobilo vyše 330 pacientiek. Dva až trikrát ročne boli v Československej banskej škole aj kurzy pre lekárov, ktorí vykonávali prax na obvodoch, odkiaľ ich volali pôrodné asistentky ku komplikovaným prípadom, ak nebola v blízkosti pôrodnica.
Archívne materiály sa zmieňujú aj o tom, že v Československom štátnom domove v Košiciach bola pre dojčatá a nemajetných rodičov trikrát týždenne bezplatná detská ambulancia aj očkovanie.
Nakoniec zaujímavosť: starší Košičania si spomínajú na to, že pred pôrodnicou na Moyzesovej bola záhradka a za jej plotom žil bocian. Lietať ho nikdy nevideli, asi mal zviazané krídla, aby neuletel. Bol symbolom budovy, v ktorej prichádzali na svet deti. Malí Košičania boli presvedčení, že bábätká nosí tento zvláštny nelietajúci bocian a lieta vtedy, keď to nik nevidí, v noci. Bol to naozaj vynikajúci nápad. Po bocianovi, ani po záhradke niet ani stopy a nepodarilo sa nám nájsť ani jeho fotografiu. Že to tak bolo, spomínajú aj lekári, ktorí boli vtedy ešte deťmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
