ktoré vložili peniaze do nebankových subjektov. Zákon podporilo 63 zo 138 prítomných poslancov, proti bolo 11, zdržalo sa 45 a 19 zákonodarcov nehlasovalo.
Predkladatelia Vladimír Ďaďo, Jozef Hrdlička (obaja KSS) a Milan Cagala (ĽS-HZDS) v ňom navrhovali, aby zo štátneho rozpočtu išlo 3,6 miliardy Sk na čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov, keďže štát podľa nich z titulu nečinnosti svojich príslušných orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za ich pád. "Z dostupných dôkazov vyplýva, že príslušné orgány štátnej moci mali dostatok informácií o porušovaní zákonnosti, disponovali dostatkom nástrojov na jeho zamedzenie, ale napriek tomu nekonali, prípadne konali povrchne a zdĺhavo. Tým umožnili nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť, za čo musí niesť istý diel spoluzodpovednosti aj štát," argumentovali poslanci.
Ministerstvo financií (MF) SR s odškodnením nesúhlasilo, keď návrh považovalo z hľadiska rozpočtového hospodárenia za výrazne rizikový. "Finančné dôsledky návrhu nie sú pokryté v rámci schváleného zákona o štátnom rozpočte na tento rok a nie sú ani vytvorené rezervy na pokrytie navrhovaných dopadov," upozornilo vo svojom stanovisku.
Na Slovensku po páde menších nebankových subjektov ešte spred roka 2000 postupne začali krachovať aj veľké firmy ako Horizont, B.M.G. Invest, Drukos, AGW, SAS a Sporoinvest. Desiatkam tisícom dôverčivých klientov zostali v týchto firmách vklady v hodnote zhruba 25 miliárd Sk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
