formálne, ako má vo zvyku, prerokoval v piatok parlament. Milá udalosť ani veľmi nezaujala. Nemáme sa vlastne ani na čo sťažovať, mastnejšie to začne byť od roku 2006, keď partajné financie skočia na dvojnásobok. V tomto zmysle už sú schválené zákony - o voľbách a politických stranách.
Pre nadhľad a orientáciu vo veľkých číslach treba povedať, že 115 miliónov je čosi menej, ako jedna desaťtisícina hrubého domáceho produktu. Alebo o čosi viac ako tri desatiny percenta príjmovej strany štátneho rozpočtu. Takže legitímna je aj taká optika, že vzhľadom na služby, ktoré strany poskytujú, sú ešte lacné. Netreba sa pritom vôbec uškŕňať; demokracia (podobne ako vysoké školy, zdravotníctvo atď.) nie je zadarmo. Bez pluralitného straníckeho spektra je nepredstaviteľná a ak má politický systém fungovať, musí ho niekto zafinancovať. To je v poriadku, len sa patrí k tejto argumentácii, ktorá občas odznieva, dodať, že spotreba strán je iba zlomkom celkových nákladov na prevádzku demokracie. Popri (desať)miliardových výdavkoch na pahltný štát, pri ktorých rozdeľovaní a konzumácii stoja opäť partajní nominanti, prispievame ešte aj na kuriózne stranícke jednohubky, ako bolo napr. 150 miliónov (teda viac ako celý ročný "budget") na referendum o predčasných voľbách, či skoro milión Sk na jeden deň rokovania NR SR o vyslovení nedôvery Dzurindovi... Áno, demokracia by sa nemala vážiť peniazmi. To však ani nie je váženie - iba upozornenie, že sa predražuje. A že pri debate o financovaní strán nesmie ujsť zo zreteľa, že priame platby z rozpočtu na partajné kontá sú iba úplne minoritným balíkom peňazí, ktorými podporujeme prevádzku podniku zvaného Slovenská republika.
Dve parlamentné strany - SDKÚ, ANO - sú zadĺžené rádovo v desiatkach miliónov Sk. Problém nie je v tom, že "majú také dlhy, že v normálnom podnikateľskom prostredí by nemohli prežiť", čo si myslí šéf rozpočtového výboru Federič zo Smeru. Povaha činnosti politických strán má predsa do podnikania ďaleko. Podstatné je, že pri neexistencii povinnosti zverejňovať mená veriteľov vznikajú zásadné pochybnosti o charaktere týchto vzťahov. Finančné správy odrážajú, že nejde iba o legendárnych 22 miliónov SDKÚ, ale i ďalšie sumy, zahalené v pare nejasností. Je absolútne zrejmé, že musí prísť tlak na novelizáciu zákona. Nie je možné, aby subjekty, ktorých členovia vo vrcholných orgánoch štátu rozhodujú o nakladaní s verejnými peniazmi, z ktorých sú navyše samy financované, mali legálnu možnosť skrývať identitu veriteľov. Vykázať sponzorský dar ako dlh je najjednoduchšia vec na svete. Napokon, aj skutočný úver môže mať povahu služby, čiže môže ísť o reálny záväzok. Podobne sa dá ukryť dar aj do členského príspevku. To neznamená, že je správna požiadavka obmedziť výšku členského. Správna je požiadavka maximálnej transparentnosti. Ak Beňovej matka, ktorá je v Smere zamestnaná za priemerný plat, prispela strane dvakrát sumou stotisíc Sk, veľmi z toho ešte nezmúdrieme, ale aspoň niečo vieme a závery, ktoré z transakcie urobíme, môžu - a nemusia - vplývať na naše volebné rozhodnutia.
Nielen financovanie strán, ale všeobecne zákony o politickom systéme sú oblasťou, v ktorej sa sebectvo a pokrytectvo politikov manifestuje zvlášť zreteľne. Neustále reči o potrebe sprísnenia tej či onej úpravy, s čím všetky strany deklaratórne akože súhlasia, sa obracajú do nulových resp. mizerných skutkov. Naposledy takto vybabrali s verejnosťou v zákone o konflikte záujmov, kde sa "zabudlo" na konkretizáciu paragrafu. Výsledkom je formulár, ktorý vôbec nenúti priznávať hodnotu majetkov, ale iba to, či niekto má v banke účet alebo postavený dom. V parlamente všetci vyhlasovali, že to treba zmeniť. Až príde do NR SR Lipšicova novela, stavme sa, že nebude 90 hlasov (ústavný zákon).
Podobne sa ich nenájde dosť ani pre rozšírenie pôsobnosti NKÚ tak, aby bol oprávnený kontrolvať aj stranícke účty. Pred občianskou verejnosťou takto vyvstáva otázka, ako postupovať proti záujmovému kartelu, ktorý je vybavený exkluzívnou mocou rozhodovať o sebe samom, a zároveň každým krokom ukazuje, že svoje záujmy a nedotknuteľnosť (imunita!) povyšuje nad všetky ostatné princípy a ohľady. Finančné správy v parlamente, ktoré si vzájomne poschvaľovali, takto opäť len pripomenuli, že najťažšia reforma, ktorú ešte Slovensko musí podstúpiť, je - reforma politického systému.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
