mučenie, nezákonné zadržiavanie osôb a obmedzovanie slobody tlače, ku ktorým dochádza často v mene boja proti terorizmu. Helsinská federácia posudzovala situáciu v 38 členských krajinách Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pričom ostro zaútočila na praktiky, ktoré viedli k nedostatku nezávislosti justície, policajnej brutalite a mučeniu. Aj keď sa pod paľbu kritiky dostali USA a iné etablované demokracie, správa je mimoriadne kritická voči krajinám Strednej Ázie, ako Uzbekistan a Turkménsko.
"Tieto krajiny sú teraz nezávislé 14 rokov. Výhovorka, že sa stále vyrovnávajú s prechodom k demokracii, stráca účinnosť," povedal Aaron Rhodes, výkonný riaditeľ vo Viedni sídliacej federácie. Helsinská federácia, ktorá krajiny OBSE skúma každý rok, kritizovala USA, Britániu a Rusko za vážne porušenia ľudských práv, ktoré vyplývajú z protiteroristických opatrení. Podľa skupiny v snahe o zlepšenie bezpečnosti členské krajiny OBSE oslabili ľudské práva, čím dali zlý príklad štátom, ktoré bojujú s prechodom k demokracii. "Toto ohrozuje ľudské práva každého a nezlepšuje bezpečnosť. Odcudzuje obyvateľstvo od západných demokracií a podkopáva ich vieru v ideály, ktoré tieto krajiny predstavujú," dodal Rhodes.
Aktivisti zintenzívnili tlak na stredoázijské štáty ako Uzbekistan, kde vládne jednotky v máji spustili paľbu do neozbrojených demonštrantov po tom, čo militanti v meste Andižan obsadili miestne väzenie a vládnu budovu. Podľa ľudskoprávnych aktivistov v Andižane zahynulo 750 ľudí, uzbecké úrady hovoria o 173 zabitých. Autokratická vláda bývalej sovietskej republiky odmietla výzvy na nezávislé medzinárodné prešetrenie incidentu a prezident Islam Karimov zodpovednosť za násilnosti pripísal islamským extrémistov, ktorých obvinil, že zneužívajú civilistov ako ľudské štíty. "Masakrovanie civilistov ospravedlňujú bojom proti terorizmu. To je ohavné," uviedol Rhodes. F
ederácia poukázala na zneužívanie väzňov v zadržiavacích strediskách v Iraku, Afganistane a na Guantáname, neodhalila však žiadne nové podrobnosti. Mučenie zostáva dôvodom na vážne obavy v Kirgizsku, Turkménsku, Moldavsku, Ukrajine, Uzbekistane a Čečensku, kde sa prakticky beztrestne pokračuje v porušovaní práv a dochádza k "zmiznutiam" a mimosúdnemu zabíjaniu. Skupina tiež predložila nelichotivý obraz o slobode médií v bývalom sovietskom bloku. Ako uviedla, vláda v Turkménsku praktizuje priamu cenzúru a zaviedla úplnú kontrolu nad médiami. V Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Kazachstane a Tadžikistane viedlo vyjadrenie politického odporu k prenasledovaniu. Dokonca aj v Gruzínsku sa od nástupu prozápadného prezidenta Michaila Saakašviliho k moci výrazne zúžila rôznorodosť v médiách, skonštatovala federácia. V Turecku bolo za vyjadrenie svojich názorov poslaných do väzenia alebo pokutovaných takmer 700 ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.