sobotu, v košickom klube Butterfly koncert na počesť kapely Sklo 2200, ktorá takto skončila svoju hudobnú dráhu. Pudingovci roztancovali košické publikum výberom z piesní známych predovšetkým z festivalov a po koncerte sme im položili zopár otázok.

Recenzie na váš debutový album sú veľmi priaznivé, ako vy sami cítite spätnú väzbu a ako ste s ním spokojní?

Pino: "My sme v prvom rade radi, že máme ten album konečne vonku a že sa môžeme baviť už o nejakej konkrétnej veci, a nie stále, že chystáme, pripravujeme, atď, atď... Takže po ôsmich rokoch sa nám to podarilo. Máme k albumu výhrady, lebo samozrejme už sa posúvame ďalej, ale ľudia ho prijali celkom pozitívne, aj kritici, takže sme radi."

Vilo: "Presne tak. Ja nepoviem nič iné, ako Pino. Proste sa veľmi tešíme, že sme ho dali vonku a ja sa veľmi teším, keď dostávam pozitívne spätné reakcie od ľudí, ktorí album počúvali. Najviac od takých ľudí, ktorí ma poznajú, známych, a dávajú si ten album dookola denne viackrát, z toho sa ja teším úplne najviac. Že im to pomáha, majú z toho dobrý pocit alebo lepší deň. Máme k tomu albumu svoje výhrady, ale odozvy sú úplne výborné a veľmi nám pomáha, keď nám ľudia hovoria, že tá a tá skladba je ich obľúbená a kvôli čomu."

Vy ste vraveli, že album ste vydali aj preto, že bol na vás vyvíjaný strašný tlak, že by ste po takej dlhej dobe aj mohli...

Vilo: "Ten tlak sme teda zvládali celkom dlho, asi päť rokov, aj viac..."

Pino: "To bolo asi také, ako keď sú spolu manželia, nejakých osem rokov, a každý sa ich pýta, kedy už budete mať potomka... A potom sú radi, že už je to na svete, že je to živé, zdravé a že to funguje.

Vilo: "To je presne tak, ako keď je párik dlho spolu a my sme fakt dlho spolu a nakoniec sa vezmú a toto je ten album."

Minule, keď som s vami robila rozhovor, každý z vás reagoval úplne protikladne. Ako sa potom viete dohodnúť v kapele?

Pino: "Musíš nás vychytiť v takom momente, keď sme naladení na jednu vlnu, ale vieš, my tie rozhovory berieme tak, že niektoré otázky sú vážne, na ktoré treba odpovedať a z niektorých si môžeš urobiť srandu."

Vilo: "Presne tak. Nemusíme odpovedať rovnako. To sa asi ani nestane, lebo sloboda nám vládne celkom vo veľkom štýle a budeme si hovoriť, čo budeme chcieť, každý jeden z nás môže dávať rôzne výpovede, ale aj tak sa nakoniec stretnú spolu. Lebo budeme si stále stáť za tým istým, za našou hudbou."

Jedna z otázok, ktoré nie sú veľmi vážne, lebo sa to ani nedá, je, prečo krstil Lasky váš album v červených teplákoch, dokonca svojou krvou?

Pino: "Mali sme koncert v Košiciach a on nám zavolal počas zvukovky, lebo on tak dosť veľa cestuje po Slovensku, že ide práve do Košíc, či tam hráme... A to bol vlastne taký prvý väčší koncert po tom, ako sme vydali album, takže sme si povedali, že je to ideálna príležitosť, ako sa zviditeľniť, ako dať ľuďom najavo, že máme album, a že urobíme taký improvizovaný krst. Bolo na ňom, čím to bude krstiť a on krstil niečo prvýkrát v živote, chvíľku rozmýšľal, a potom prišiel s tým nápadom, že ho bude krstiť vlastnou krvou. Musím ešte dodať, že my sme album krstili aj predtým v Bratislave a oficiálne krstil nám ho o Daniel Baláž. V Košiciach to bola taká spontánna akcia."

Vilo: "Lasky je náš veľmi dobrý kamoš, ako celá Para, veľmi nám niekedy dávno a došiel a nič lepšie sa nedalo vymyslieť, ako že Lasky pokrstí album. Tak to bolo."

Vy a Bratislava je téma, ktorú média veľmi často rozoberajú. Nevadí vám, že sa vás na to tak často pýtajú?

Pino: "Ja som to presne dnes hovoril, že táto téma je zaujímavá hlavne pre novinárov. Oni to riešia, ale bežní ľudia na to kašlú. Lebo podľa mňa je to normálne. Narodili sme sa v Košiciach a teraz bývame v Bratislave. Nič to neznamená. Košice sú naše rodné mesto, stále sme Košičanmi, sme v Bratislave len preto, lebo sa tam ľahšie hľadá práca a sú tam lepšie možnosti."

To máte aj v jednej piesni - "Košice city tam žilo sa krásne..."

Vilo: "Presne tak to aj je. Tu zažívam úplne najlepšie zážitky stále a Košice sú rodné mesto a to sa nedá zmeniť. Je tu úplne najlepšie na svete."

Vy ste získali za obal k albumu Automati Aurela, ale Vilo sa vyjadril, že by bolo lepšie, keby bol za hudbu.

Pino: "My sme radi, že tam vôbec niečo bolo. Ja sa stále cítim tak trošku mimo toho celého a to, že si nás všimli a ten obal je pekný a zaslúži si to, nabudúce dostaneme za album."

Vilo: "Ja som aj vtedy upozorňoval ne to, že ten obal je ok, ale hudba je lepšia. Ale aspoň sme dostali priestor a ten sme využili (smiech). Chcel som upozorniť na to, že na Slovensku sa robí aj iná hudba ako Elán ako No name alebo celý mainstream. Je tu veľa výborných kapiel alebo DJ-ov, ktorí robia výbornú muziku a nedostávajú priestor, o nich som hovoril a na nich som chcel poukázať."

V roku 1995 ste mali prvý koncert na festivale v Myslave. Ako si na neho spomínate, tušili ste vôbec, že vytvoríte stabilnú kapelu?

Pino: "To je kultový koncert. Vtedy sa toho v Košiciach veľa nedialo, vedeli sme akurát, že každý rok sa v Myslave koná súťažný festival, tak sme sa tam prihlásili, dali sme sa dokopy, že urobíme nejakú vec a reakcie boli také priaznivé, že nás to strašne nakoplo a povedali sme si, že v tom budeme pokračovať ďalej."

Hlas z publika (neznámy mladík vyjadrujúci nadšený obdiv smerom k Pudingovcom): "Ja som len chcel povedať, ako fanúšik, pretože niekedy pre mňa Puding pani Elvisovej až tak veľa neznamenal, ako v poslednej dobe, ale keď sa ma niekto opýta, čo uznávam, tak je to Puding pani Elvisovej (smiech)"

Čo uznávate vy?

Vilo: "Uznávam chlapíka, ktorý povie, že uznáva Puding pani Elvisovej. Tak to je. Nepočul som nič, čo by bolo viac od srdca, ako toto. Toto je ono."

Pino: "Sme radi, v Košiciach sa čím ďalej tým lepšie hraje. Paráda."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.