príležitosťou na myšlienky o čosi hlbšie, než diktuje denná politika. Napríklad o tom, či v provincii, v ktorej žijeme, je načase zamýšľať sa aj nad globálnou zodpovednosťou za menej šťastné miesta tejto zemegule. A ak áno, čo z toho vyplýva.
Stretnutiu Busha, Blaira a spol. urobili veľkú kampaň megakoncerty Live 8, ktorých organizátori a účastníci žiadajú rázne rozhodnutia v otázke zadĺženosti najchudobnejších štátov Afriky a zvýšenia rozvojovej pomoci. Pôsobí naozaj impozantne, ak napr. také legendy, ako Pink Floyd, sa zídu prvýkrát po 20 rokoch, aby zahrali práve pri tejto príležitosti. Agenda boja proti chudobe, ktorá znie ako rajská hudba všetkým kritikom kapitalizmu, má svoje mravné jadro v tom, že neuveriteľnú biedu, v akej žijú a zomierajú stovky miliónov ľudí na tejto planéte, je v silách západnej civilizácie zmierniť inou politikou. Otázka ale je, či existuje aj jadro racionálne. A ak áno, aká by to mala byť politika.
Odpustiť kolosálne dlhy 18 štátom s najnižšou tvorbou HDP na hlavu, na čom sa už - mimochodom - skupina G8 vo februári dohodla, je isteže možné. A fakticky aj nevyhnutné, keďže je zrejmé, že ich tak či tak nezaplatia. Popri tom, že existuje spor, kto ponesie náklady tejto transakcie, je negatívom operácie aj morálny hazard: Masívne odpúšťanie dlhov je precedens, ktorý môže vážne poznačiť uvažovanie veľkých štátnych a finančných veriteľov v budúcnosti.
Humanitárna situácia v Afrike je isteže katastrofálna. Nasýti ale odpustenie dlhov hladné krky miliónov? Na veľmi krátku dobu a v niektorých málo štátoch - možno. Zásadne ale problém vôbec nerieši. Afrika potrebuje osvietené vlády, ktoré zavedú vymáhateľnosť zákonov, normálnu demokraciu, základné slobody a trhové pomery. Ekonomická a politická mapa sveta je jasnou správou, že cesta udržateľného zvyšovania blahobytu vedie iba cez ústavný liberalizmus. (Čína je veľmi zlý protipríklad - veľká väčšina obyvateľov tam žije v biede a krajina sa rúti do obrovského konfliktu.) Odporcovia môžu tisíckrát namietať, že je tam iná kultúra, iná tradícia a západné hodnoty sa nedajú exportovať (napr. sa to tvrdí dnes o Iraku). Fajn - to ale znamená iba jedno: Večnú biedu a večnú zaostalosť. Nožnice medzi Severom a Juhom sa budú naďalej otvárať, hladovať nebudú o pár rokov stámilióny, ale miliardy. Taká je vízia, ak slobodný svet naďalej neurobí nič proti korupčným a zlodejským vládam, ktorými je celá Afrika nasiaknutá. A ak pretrvá prax, že s vrahmi a kanibalmi, čo stoja na ich čele, budú demokratickí politici Západu v OSN nielen sedieť, ale napr. aj tvoriť účelové koalície, napr. i proti iným demokratickým krajinám.
Morálnym záväzkom vyspelého sveta je pomáhať. Treba ale vidieť jasne: K zásadnému zvratu nepovedú charitatívne akcie, ani veľkolepé rozvojové programy, ale len hlboké politické a ekonomické reformy. Problém extrémnej biedy a hladomorov v Afrike je mučivý pre každé slušné svedomie. Odpúšťaním miliárd dolárov je ale neriešiteľný. Bush a spol. môžu vypočuť volanie popových hviezd a venovať k odpusteným dlhom ešte aj tých 25 miliárd USD, ktoré navyše požadujú. Väčšina sa ale stratí vo vreckách diktátorov a korupčníkov presne tak, ako peniaze, ktoré sa idú odpisovať teraz.
Zásadný problém nielen kampaní typu Live 8, ale aj celej svetovej ľavice je, že apelujú na pocit viny západnej civilizácie tým, že podsúvajú ideologické vysvetlenie: Za stav Afriky je zodpovedný kolonializmus, neokolonializmus, kapitalizmus a voľný trh. Tak to však vôbec nie je - práve naopak. Ak existuje zavinenie demokratických politikov, leží úplne v inej rovine: Oni sami formulujú svoje politické agendy a volebné programy tak, aby zvyšovanie už dosiahnutej životnej úrovne bolo cieľom, kvôli ktorému sa ich občanom oplatí voliť. Nie z roztopaše, ale z obáv pred nepriazňou svojich bohatých voličov budujú politici EÚ, USA, Japonska i ďalší okolo svojich trhov ochranárske bariéry, ktoré znemožňujú chudobným krajinám ťažiť z výhod slobodného obchodu. Chronicky známy odstrašujúci príklad - Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.
V ekonomicky najvyspelejšom svete, ku ktorému sa ráta už aj Slovensko, nastal čas na pootočenie hodnotových osí. Nie sme na tom tak zle, aby ťažiskom verejnej politiky boli ciele ako "vyrovnávanie regionálnych rozdielov", zvyšovanie dávok a minimálnych miezd, expanzívne podpory rôznych odvetví. Naša globálna zodpovednosť leží v uvedomení si toho, že "chudoba" je v Európe, a teda aj na Slovensku, veľmi relatívna vec. Skutočná chudoba leží v Afrike, ktorej najlepšie a bez priameho výdavku z vlastných vrecák pomôžeme napríklad tak, že nebudeme tlačiť na vyššie dotácie z eurofondov pre seba, ale na ich zrušenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
