obchodníkom s koloniálnym tovarom. Zakladateľom podnikania v mydlárstve bol jej najstarší člen Karol Pocsatko (1829 - 1885). Výrobňu mydla si zriadil vo svojom dome na Hlavnej ulici č. 42, kde mal aj obchod. V hospodárskom i verejnom živote pôsobil ako člen Grémia obchodníkov a Obchodnej a priemyselnej komory (OPK), ako revízor filiálky Rakúsko - Uhorskej banky v priebehu 20 rokov bol viackrát zvolený za člena mestského zastupiteľstva v Košiciach.
Eugen Pocsatko (1869 - 1926), syn Karola Pocsatka pokračoval v otcových aktivitách v rodinnej továrni na mydlo pod firmou Bratia Pocsatkovci a Friedmann a obchodoval s potravinami. Bol predsedom Živnostenského spoločenstva obchodníkov s potravinami a členom správy Košickej úvernej banky aj košického mestského zastupiteľstva. V rokoch 1903 - 1904 vydával denník Kassai Friss Ujság.
Alexander Pocsatko (1859 - 1906), syn Karola Pocsatka spolu s bratom Eugenom podnikal v mydlárstve. V roku 1897 rozšíril výrobu mydla v novej továrni, ktorú postavil na vtedajšej Vojtešskej ulici v južnej časti Košíc pri bitúnku. Viedol ju pod firmou J. Hajdu, neskoršie s bratom Eugenom a V. Friedmannom pod firmou Bratia Pocsatkovci a Friedmann. Zároveň sa zúčastňoval na správe Ľudovej banky. Továreň veľmi dobre prosperovala. Mala okolo 50 robotníkov a okrem mydla v nej vyrábali sviečky, mazadlá, loj na lekárnické účely, aj výbušniny. Polovicu produkcie vyvážali.
Viktor Pocsatko (1833 - 1917) - bol majiteľom kníhkupectva a papiernictva. Kníhkupectvo prevzal po Ľudovítovi Toperczerovi v r. 1875. Toperczer bol synom správcu majetkov grófa Andrássyho v Betliari. Toperczer sa vyučil za kníhkupca. Vo svojom kníhkupectve zriadil aj požičovňu kníh a predajňu hudobnín, pričom propagoval skladby košických skladateľov. Jeho vzťah k hudbe sa prejavil aj vo funkcii podpredsedu Košického speváckeho spolku.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
