vtedajšieho demografického vývoja. Oproti tomu Francúzska akadémia vied podporovala veľadetné rodiny a nemecký vedec zverejnil správu o svojom objave, ktorý by mal vyliečiť ľudstvo z rakoviny a predĺžiť jeho vek.
Európu ničili horúčavy
Podľa správ o meteorologických výkyvoch Európa od roku 1911 nepamätala také vysoké teploty, ak boli v lete 1923. Ani požiare a povodne. V Londýne ukazoval teplomer v polovičke júla 91 stupňov Fahrenheita, v Amsterdame zaregistrovali 60 prípadov úpalu za jeden deň, v Berlíne ukazovala ortuť 32 stupňov Celzia v tieni. Náhla búrka spôsobila v parkoch veľké škody, našťastie nie na životoch. Stromy povyvracala aj s koreňmi, oplotenia záhrad odniesla ako triesky a novopostavený plot v dĺžke sto metrov okolo továrne strhla za niekoľko minút. Poškodila plachetnice a blesk usmrtil sedem ľudí, medzi nimi bol aj jeden cyklista. Ôsmi sa utopili a počas horúčav ošetrovali v nemocniciach desiatky Berlínčanov na úpal.
Vysoké teploty a búrky spôsobili škody na majetku aj zdraví i vo Viedni. Záchranná zdravotná služba zasiahla 76-krát najmä v uliciach, kde ľudia odpadávali z vysokých teplôt. Hasiči zachraňovali topiacich sa v Dunaji. V Španielsku zničili povodne veľa obcí a ich obyvatelia si zachránili iba holé životy. Najviac postihnutá bola provincia Saragoza. Z Madridu hlásili viacero úmrtí na zlyhanie srdca. Blesky spôsobili v krajine dlhotrvajúce požiare. V Prahe sa vyšplhala ortuť teplomera na 33 - 36 stupňov Celzia a Košičania sa potili v tropických horúčavách nad 30 stupňov Celzia. Našťastie nepostihli ich ani povodne ani požiare. Koncom mesiaca postihla Londýn prietrž mračien, aká nebola zaznamenaná po dlhé desaťročia. Trvala šesť hodín, zničila aj 132 telegrafných vedení a šesť káblov na kontinent.
Blížiaci sa koniec sveta
Predpovede o konci sveta boli azda odvtedy, ako sa na ňom objavil život. Astrológovia, šamani, sibyly, Nostradamus a iní proroci strašili ľudstvo jeho zánikom, ktoré si spôsobí samo svojou neznášanlivosťou a túžbou po moci. Keď prorokov nahradili prognostici, proklamovali teórie, zakladajúce sa na vedeckej práci a na štatistike. Štatistici s prognostikmi vypočítali, že v roku 1923 žilo na svet asi 1650 miliónov ľudí a upozornili, že treba rátať aj s ďalším prírastkom. Keby počet ľudí vzrastal takým tempom naďalej dosiahol by r. 2100 šesť miliárd. Na toto obrovské množstvo by plocha Zeme nestačila a preľudnenie by bolo také veľké, že by vôbec nebolo možné všetkých uživiť.
Francúzi zrejme túto hrozbu ignorovali, ináč by nebola Francúzska akadémia vied založila fond na podporu rodičov, ktorí nemajú ešte tridsať rokov, ale zato päť detí. Každá takáto rodina dostala 10 tisíc frankov. Pre rodinu s deviatimi deťmi bolo určených 25 tisíc frankov. Akadémia vied zverejnila správu o tom, že dostala taký veľký finančný dar, z ktorého úroky ročne sú 400 tisíc frankov. Anonymný darca si prial, aby podpory viacdetným mladým rodinám vyplácali z úrokov.
Predĺženie života a hľadanie účinných liekov proti zhubným ochoreniam boli celoživotným krédom mnohých vedcov. Na kongrese lekárov v Hamburgu prednášal prof. Klotzenburg o novom lieku proti rakovine, ktorý objavil prof. Deutchmann. Podarilo sa mu po niekoľkoročnom výskume vynájsť sérum zamedzujúce rast rakovinových nádorov a po dlhšom čase spôsobujúce rozpadnutie nádorov. Demonštrácie na zvieratách dokázali liečivé účinky séra. I napriek tomu, že hamburské pokusy priniesli potešujúce výsledky. členovia lekárskeho spolku a účastníci kongresu sa správali zdržanlivo, odôvodňujúc to slovami: "lekársky svet ešte počká s konečným úsudkom".
Malí aj veľkí podvodníci
Východniari po vzniku ČSR pokračovali v zaľudňovaní Ameriky, pochopiteľne, podľa platných dohôd, predpisov a zákonov. Keď si chcel ísť do Ameriky zarobiť muž, musel mať skončenú vojenskú službu. A tú práve mal iba pred sebou mladík z Myslavy, narodený r. 1901. Preto mu odmietli dať povolenie na cestu do USA. Nechal si richtárom vystaviť potvrdenie o tom, že sa narodil v roku 1902 a na základe toho požiadal notársky úrad v Malej Ide o vydanie povolenia na cestu. Ľahkomyseľný úradník sfalšoval podpis svojho nadriadeného a mladý Myslavčan odcestoval do Ameriky. Tam zostal natrvalo. Lenže úradník notariátu musel svoju teplú stoličku na tri mesiace vymeniť za tvrdú pričňu a na jeden rok ho súd pozbavil občianskych práv.
K tomu, aby sa stal poštový úradník v Moldave n/Bodvou podvodníkom, stačilo zopár číslic vymazať, niekoľko tisícoviek nevyplatiť alebo ináč s nimi švindľovať. Ašpirant Jozef Blumenschein dlho nemohol manipulovať cudzími peniazmi, lebo 49 chýbajúcich tisícoviek sa ľudia dožadovali. Vyriešil to tak, že jedného dňa sa z Moldavy vyparil. Ušiel na falošný cestovný pas, vystavený v Kyjove na Morave tiež na priezvisko Blumenschein, ale Václav, s vízami do Rakúska, Maďarska, Talianska. Vydali na neho zatykač, lenže po Blumenscheinovi ako by sa zem prepadla.
V Košiciach žila istá Irena Mandlová , ktorá tiež manipulovala s peniazmi aj s ľuďmi, ktorí je platili za intervencie na úradoch. Bola známe touto činnosťou ešte počas Rakúsko-Uhorska. Mala mnohé odporúčacie listy od vysokých úradníkov v Prahe i Bratislave, ktorými keď sa preukázala, mala všade otvorené dvere. Tí, čo ich mali stále zatvorené pred nosom, jej platili nehorázne sumy. Stávalo sa, že intervencia dopadla priaznivo, ale "klient" jej nevyplatil päť alebo viac tisíc podľa dohody. Zariadila veci tak, aby sa dostali do pôvodného pre jej "klienta" nežiadúceho stavu. Ostatné záležalo od neho.
Zlodeji si vyberali v lete roku 1923 krčmy a kostoly. V Medzilaborciach prepadli krčmárku Juditu Hopkovičovú a pištoľami ju prinútili dať im všetky peniaze aj šperky. Keď odišli dvaja lupiči s dvadsiatimi tisíckami a šperkami za desať tisíc, vtedy začala krčmárka volať o pomoc. Zbytočne.
V Sečovciach sa vlámali dvaja zlodeji do krčmy Leopolda Kleinmanna. Vtrhli do spálne, spiacu ženu a deti začali hrdúsiť, kým im nedal krčmár dve tisícky. V policajnom raporte je aj záznam o vlámaní do židovského kostola v Košiciach na Rákocziho okružnej. Na mieste predaja ulúpených vecí chytil inšpektor Pešek 20-ročného Simona Sterna, keď chcel dať do záložne vzácne relikvie. Priznal sa k ich krádežiam v Čechách, na Slovensku i Podkarpatskej Rusi za 30 tisíc korún. Vypovedal, že kradol z pomsty, lebo žiadal košickú Židovskú obec o peniaze na cestu do Beregszászu. Obec mu dala iba 5 Kč, preto sa rozhodol kradnúť najviac v Košiciach. Bol maďarským občanom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
