súčasť Prešova), odmietli oslavovať sviatok Jana Husa, ako sa dedina postavila na obranu jedného z nich, keď ho četníci chceli odviesť, ako napokon prišiel o život mladý človek. Týždenník Slovenský svet, ktorý vydával v Prešove Emo Bohúň, uverejnil snímku z pohrebu: nebožtík na márach, vedľa neho mladucha, znak, že sa nebohý nestihol oženiť. Fotografia vyšla anonymne: jej autor, môj starý otec sa bál represií.
Ako najvýdatnejší, hoci nie najspoľahlivejší zdroj pri pokuse rekonštruovať udalosť, ktorá sa odohrala na začiatku leta 1925, sa ukazuje košický denník Slovenský východ. Na začiatku bolo, zdá sa, obvinenie: obľúbený páter-františkán Agap Malkušák vraj odmieta slúžiť omšu "za kacíra a bezbožníka". Tým nemal byť Majster Hus, ako by sa dalo čakať vzhľadom na blížiaci sa sviatok, ale sám prezident Masaryk. A tak v piatok 3. júla prišiel četnícky nadporučík K. Dvořák spísať zápisnicu "pre urážku prezidenta republiky a vlády". Po dedine sa roznieslo, že pátra idú zatknúť a vzápätí sa pred kláštorom zhromaždil zástup s palicami a motykami ("možno aj s kosami", hádali noviny).
Z udavačstva upodozrievali hostinského Čirča, toho však četníci zobrali ako civilného svedka namiesto neprítomného richtára. Keďže odviedli aj Šteglika, dav jasal v domnení, že udavača zatkli, ale pre istotu ostali strážiť kláštor celú noc, aj obyvatelia okolitých dedín sa k nim pridali.
V pondelok 6. júla požiadala Čirčova žena četníkov o ochranu. Jej muža našli ukrývať sa u švagra v susednej dedine, ale podarilo sa mu ujsť cez okno do lesa, a tak mu aspoň zdemolovali krčmu. Okolo desiatej večer prišlo do Šebastovej zo tridsať četníkov, pred kláštorom ich už čakalo sedemsto či osemsto ľudí. Tí sa na veliteľovu výzvu nielenže nerozišli, ale na četníkov sa zniesla spŕška kamenia. Keď jeden zasiahol vrchného strážmajstra, četníci odpovedali streľbou, najprv do vzduchu, potom už rovno do ľudí, dvanásť až štrnásť ráz. Mateja Huľu, sluhu v hostinci, zasiahli smrteľne. Podľa Slovenského východu z 8.7.1925 si smrť zavinil sám, zasiahli ho vraj, práve keď sa chystal prebodnúť vidlami ťažko raneného vrchného strážmajstra.
Noviny predovšetkým zdôrazňujú, aké poranenia utŕžili četníci: "Četníctvo bolo k použitiu zbrane oprávnené, ba temer prinútené." Na druhej strane konkurenčný Východný Slovák, vychádzajúci v Prešove, uvádza, že "četníci začali strieľať bez každej príčiny a až vtedy, keď už sa ľud rozchodil domov. Preto vraj je väčšina ranených odzadu".
Keď na druhý deň, 7. júla zavčas ráno prišli do dediny žandári, našli ju ako po vymretí. Jednako sa im podarilo zatknúť dvadsaťpäť mužov, medzi nimi pátra Agapa ako hlavného pôvodcu, richtára so synom-seminaristom, na počudovanie i udavača Šteglika.
Prečo sa mala na začiatku júla slúžiť omša za prezidenta? Prečo sa chcel zástup vyvŕšiť na hostinskom, hoci poznal pravého udavača? A Východný Slovák sa navyše pýta: "Prečo sa mali františkáni so spútanými rukami priviesť do Prešova?" Nápadné je úsilie nedávať udalosť do súvislosti s nadchádzajúcimi Husovými oslavami: tie boli v siedmom roku nového štátu také veľkolepé, že (takisto podľa Slovenského východu) pápežský nuncius rozhorčený opustil Prahu.
Hoci úrady vyvinuli úsilie, aby "šebešská vzbura" nepresiahla miestny význam, dostala sa na pretras až do parlamentu. Ľudácki poslanci podali interpeláciu, Štefan Onderčo, inak farár z Ražnian pri Sabinove, žiadal, "s tendenciou obviniť četníkov" (SV, 10.7.1925), o vyslanie vyšetrovacej komisie. Príležitosti sa chopili aj ich ideologickí protivníci socialista Tausik vyzval poslancov, "aby sa neodvažovali schvaľovať vraždenie ľudu."
Pohreb sa premenil na demonštráciu, prišli "takrečeno celé procesie s čiernymi prápormi," informoval Východný Slovák, ktorý vinu pripisoval obom stranám. Jednako sa vrchnosti podarilo tragickú udalosť bagatelizovať, dočasne sa oživila za Slovenského štátu, keď jedna z prešovských ulíc niesla meno obete. Do zabudnutia začala upadať až za vlády komunistov, prosto, nedala sa ideologicky využiť.
K "vzbure" s tragickým koncom došlo, zdá sa, v dôsledku nedorozumenia i zhodou nešťastných okolností. Očividne však mala aj širší rozmer: v spoločnom štáte, ktorý si ešte len hľadal tvár, sa náboženské cítenie zrazilo s ateizmom. Napätie, ktoré predznamenalo, malo sa v ďalšom vývine ešte prehlbovať.
Autor: Ľudovít PETRAŠKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
