opýtali.

Peter Himič vytriezvel v polovici Domaše

Riaditeľ Štátneho divadla Košice Peter Himič trávieval prázdniny na rodičovskej chate. Jeden poriadny prázdninový "průser" si však vyrobil po maturite na Domaši. "Trošku viac sa tam popilo a ja som odrazu zistil, že som v polovičke Domaše. Tak rýchlo ako vtedy som v živote nedoplával na breh," spomína si medzičasom s úsmevom riaditeľ, ktorý uznáva, že nad ním vtedy stáli všetci svätí. "To bola jedna z mojich najväčších hlúpostí v živote. Až potom mi spolužiaci vraveli, že najprv to bola zábava, neskôr, keď videli, čo robím, prepukla na brehu hystéria. Keď si na to spomeniem, tá tma, breh ďaleko, bolo to strašné."

Po šťastnom návrate na breh však mali všetci druhé narodenie svojho kamaráta dôvod poriadne osláviť. "Takže nás potom ráno predvolala polícia, že sme robili hrozný ´bordel´. Susedia z vedľajších stanov nás udali. Vtedy sme sa poriadne preľakli, lebo akurát sme boli čerstvo poprijímaní na vysoké školy. Báli sme sa, že to oznámia a rovno nás vyhodia."

Peter Himič si rád spomína aj na letné čundre s kamarátmi na rodičovskej chate. Tam bol vždy hlavným bodom programu. "Hral som totiž na harmonike. Môj otec ma naučil hrať na malú, gombičkovú. Keďže gitaru každý pozná, bol som vždy hlavným číslom večera," smeje sa riaditeľ, ktorý však túto harmoniku už 10 rokov hľadá. "Vždy musela ísť harmonika so mnou, no niekde sme ju zabudli a odvtedy ju hľadám."

* * *

Pavla Šporcla rodičia po týždni z tábora vždy vybrali

Husľový virtuóz Pavel Šporcl chodieval počas letných prázdnin do pionierskych táborov. "Ostával som tam však iba polovicu turnusu, pretože u mňa sa všetko odvíjalo od cvičenia na husliach. Po týždni si ma teda rodičia vždy vyzdvihli a šli sme na chalupu. Aj cez prázdniny za mnou totiž chodil pán učiteľ. Ale nemôžem povedať, že by som to s cvičením preháňal," spomína si na detstvo Šporcl, ktorý na chalupu s rodičmi chodieval veľmi rád.

Užil si tam aj typické mladícke nezbedy. "Nikdy sme však nič nezapálili, nerozbili... V takých partiách som našťastie nikdy nebol. Vždy som mal kamarátov na úrovni. Takže drogy ani podobné veci mi nič nehovoria." Aj napriek tomu však počas jedných prázdnin pričuchol k cigaretám. "Bol to síce príjemný zážitok a nebolo mi zle, ale odvtedy nemám fajčenie rád. Výnimočne si síce jednu zapálim, no najdlhšie som fajčil práve 14 dní počas tých prázdnin," dodáva muzikant.

* * *

Počas prázdnin padli za obeť zuby i kolená

Herečka Soňa Petrillová chodievala v lete s rodičmi a sestrou stanovať do Dolnej Strehovej alebo do Bulharska. Na týchto výletoch sa rodičom obe dievčatá starali o "zážitky" najrôznejšími zraneniami. "Nikdy nezabudnem, ako sme tak raz zaspávali v Bulharsku v stane a lozilo tam niečo ako pavúk. Ešte večer som sa pýtala ocka, či nás to neuštipne a ráno som sa zobudila tak, že som na jedno oko nevidela, pretože mi strašne napuchlo viečko," smeje sa Soňa, ktorej sestra zas šliapla do vriaceho mlieka, a tak všetci utekali do nemocnice. "Mala hrozné popáleniny, takže plakala a prosila rodičov, aby šli domov do Košíc. Tak otec s mamou s ňou celú noc jazdili okolo kempingu, akože sa vracajú. Ráno už bola v poriadku a bola rada, že sme ostali."

Hoci chvíľu to vyzeralo, že nešťastie so všakovakými zraneniami má predovšetkým Sonina sestra, potom sa garde otočilo. "Raz sme boli na prázdninách u našej rodiny a od bratranca sme si požičali bicykel. No nevedeli sme, že má uvoľnené brzdy. Sestra sedela na sedadle a ja som šliapala na pedále. Keď sme schádzali z kopca, začala som brzdiť, ale... S tými brzdami som to neubrzdila, vrazila som do obrubníka a ako sestra cezo mňa preletela, vybila som si zuby a natrhla pusu."

So sestrou si "vyrobila" aj ďalšie zranenie, ktoré ju takmer stálo nohu. "Tancovali sme na Karla Gotta štýlom medveďku, daj labku - že som sa jej postavila na chodidlá. Chvíľu sme tak spolu tancovali, ale jej sa zdalo, že je to pomalé a ohla koleno tak silno, že vykopla moje. Mala som v ňom 5,5 kubíka vody. Keď mi ju vyťahovali, po treťom kubíku sa lekári začali rozprávať po maďarsky. Už som vedela, že je to zlé. Celé dva mesiace som potom mala sadru a noha mi skoro odumrela," končí rozprávanie prázdninových zážitkov S. Petrillová.

* * *

Ingola bola aj počas prázdnin "slušáčka"

Speváčka Ingola bola odjakživa veľký "slušák" a túto svoju povesť nezničila ani počas žiadnych letných prázdnin. Zďaleka sa jej vraj vyhýbali veľké lapálie s alkoholom. "Průser" si však vyrobila počas letnej aktivity, keď namiesto brigády začali s kamarátkami protestný spánok.

"Keď sme došli na obed, ej, to bolo... Vtedy sa to bralo strašne vážne," smeje sa dnes speváčka, ktorá v detstve milovala pionierske tábory. Z tých si vždy domov privážala kôpku diplomov. "Väčšinou zo speváckych súťaží (smiech)," dodáva Ingola.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.