rady rovnaké veci a väčšinou zdieľajú tie isté názory. Ak sú jednovaječné, rozoznáva ich často len blízka rodina. Tušíte správne, reč je o dvojčatách. Nie je nič mimoriadne stretnúť na ulici dvoch, ktorí vyzerajú ako jeden. Dvojčatá mávajú svoje kluby, tábory, spoločné záujmy i rôzne stretnutia. Na Slovensku však existuje miesto, kde je na počet obyvateľov najväčší výskyt dvojčiat, obec Rožňavské Bystré v okrese Rožňava. V dedine, ktorá má 595 obyvateľov, žije viac ako dvadsať párov dvojčiat. Tento stav však nie je len záležitosťou niekoľkých posledných rokov. Ako hovoria sami domáci, dvojčatá sa v Bystrom rodili a rodia od nepamäti.
K tejto nevšednosti pridáva svoj postreh aj starosta Ján Babič, ktorý tvrdí, že otec dvojčiat je vždy rodákom z obce. "Dominantní sme teda my Bystriančania". Dvojčatá sme v Rožňavskom Bystrom našli v materskej škôlke, niekoľko párov navštevuje základnú i strednú školu a vypátrali sme aj súrodeneckú dvojicu vysokoškolákov. Dvojčatá sú v dedine zastúpené staršou i mladšou generáciou a ľudia majú uchované aj fotografie starých mám dvojičiek z roku 1941. Pozývame vás teda na prechádzku "Smallvillom", na ktorý síce nespadol meteorit, ale "niečo tam musí byť", keď sa tu s dvojičkami akoby vrece roztrhlo.
MEDZITITUL: Štvorročné klebetnice šíria o mame "drby"
Prvé dvojčatá, ktoré sme na ceste za "dvojičkami z Bystrého" stretli, boli štvorročné slečny Katka a Janka Forgáčové. V čase našej návštevy sa ešte hrali v materskej škôlke, kde čakali na mamu a otca. Hoci malé "čertíčatá", ako ich volá mama Katka, majú len štyri roky, výrečnosť im veru nechýbala. O päť minút staršia Katka nás okamžite oboznámila so skutočnosťou, kto je kto, kde býva, čo práve robí, i to, že mama má v brušku bábätko.
Bulvárnu informáciu dala okamžite na pravú mieru mama - Katarína staršia a vysvetľuje: "Nie, bábätko nečakáme, to si len Katka zmýlila s vysvetlením, kde bola, kým sa narodila a dáva si to do súvisu aj s našimi identickými menami." Mama malých dvojičiek sa usmieva a hovorí, že v rodine údajne pochádzala z dvojčiat mamička otca Katky a Janky. "V rodine sa hovorí, že jedno z dvojčiat hneď pri narodení zomrelo, či však ide o pravdivú informáciu, to nevieme."
MEDZITITUL: Prastaré mamy dvojičky, majú dvojčatá vnukov i pravnukov
Za ďalšími dvojčatami, tentokrát siedmakmi Milošom a Tomášom Lengovcami, sme sa v sprievode starostu obce Jána Babiča pobrali domov. Minuli ste sa, oznámila nám ich stará mama Mária Lengová. "Chlapci sú futbalisti a chodia na tréningy do Rožňavy, možno ich zastihnete tam," odporúčala nám starká. Mama dvojčiat však mala prosbu, aby sme sa chlapcov najprv spýtali na to, či ich môžeme fotografovať. "Sú v takom veku, keď sa hanbia. Treba brať do úvahy ich súkromie," poprosila nás a my sme jej želanie rešpektovali.
Že nie sú jedinými dvojčatami v rodine, nás okamžite presvedčila ich stará mama. Pozvala nás na návštevu do svojho rodičovského domu, kde sme na kozube našli fotografiu prastarej mamy chlapcov Miloša a Tomáša, Márie Ďurskej. Na starej fotografii z roku 1941 bola odfotená ako inak, so svojím dvojčaťom, sestrou Zuzanou. Podľa slov starostu bola Zuzana starou mamou dnes 38-ročných futbalistov, bratov Ondreja a Jána Urbanovcov, hrajúcich v dresoch Rožňavského Bystrého.
MEDZITITUL: Čo dom, to rodina s dvojčatami
Pred narodením mladších futbalistov Miloša a Tomáša Lengovcov sa na svet prihlásili iné dvojčatá, dnes už štrnásťroční chlapci Martin a Matej Strelkovci. V čase našej návštevy v dedine mali práve nácvik tanečného venčeka, a tak naše ďalšie kroky smerovali do miestneho kultúrneho domu. Po ceste v rozhovore so starostom o dedinských dvojčatách sa jednoducho nedalo nejaké to dvojča nestretnúť. Starosta vysvetľujúc, kde všade, v ktorej bráne nájdeme súrodenecké duo, zrazu ukázal na desaťročné dievčatko. "No pozrite sa! Aj táto je z dvojičiek," usmial sa Ján Babič. Slečna, ktorú sme po ceste stretli, sa volala Monika Danková. Jej sestrička je Deniska a okrem toho, že sú žiačkami štvrtého ročníka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom, sú aj jednovaječnými dvojičkami.
Náš rozhovor s Monikou sledoval cez plot rodinného domu 47-ročný Ľudovít Uhrín, ktorý sa usmieval popod fúzy. Keď sme zdvihli zvedavé pohľady s otázkou, prečo sa vlastne smeje, na naše prekvapenie odpovedal: "Aj ja som z dvojičiek". Fakty sú fakty a tento nám potvrdil aj náš sprievodca starosta Babič. "Ľudovít Uhrín má brata Ondreja, a áno, sú dvojčatá."
Kým Ľudovít žije a pracuje doma, Ondrej sa vybral za zárobkom do Nemecka. Rozdielnosť oboch bratov spočíva v tom, že Ondrej sa oženil do Muráňa a má tam aj rodinu, no Ľudovít si svoje staromládenectvo ešte stále stráži. "Aj by sme ho už oženili, ale ten ani za svet nechce," smeje sa starosta a vychvaľuje dobré srdce a šikovné ruky muža.
Pozvánka za plot tohto rodinného domu nenechala na seba dlho čakať a naše ďalšie tvrdenie bude možno vyzerať ako pritiahnuté za vlasy, no v stolárskej dielni Uhrínovcov sme objavili ďalšie dvojičky. Oblečení v pracovných montérkach vypomáhali v stolárskej dielni 24-roční, päťmiliónti bratia Jaroslav a Ján Gonosovci. Radová číslovka pred menami bratov vôbec nie je náhodná. V čase keď sa narodili, sa stali päťmilióntymi občanmi bývalého Československa.
Nuž dali sme sa do reči aj s touto bratskou dvojicou a vypytovali sme sa ich ako sa na dobrých zvedavcov patrí. A ako sa študentom Technickej univerzity v Košiciach Jarovi a Jánovi páči v koži dvojčaťa? "Nikdy medzi nami neboli nejaké vážne konflikty. Byť dvojčaťom prináša svoje nevýhody aj výhody," hovorí jeden z bratov a keďže už nedokážeme identifikovať ktorý je ktorý, ostáva nám len napísať - Gonos. "Keď sme boli malí, ľudia nás zastavovali a všímali si nás viac ako iné deti. Teraz sa nám to už páči menej. Chodíme do rovnakej školy, na rovnakú fakultu, do rovnakej triedy i skupiny. V poslednom čase mi dosť vadí, že na nás ukazujú, aha, idú dvojičky," hovorí s úsmevom Gonos číslo jeden a Gonos s číslom dva pokračuje: "Keď sme boli menší, pohádali sme sa na tom, čo rovnaké si do školy oblečieme. Teraz je to naopak. Ak máme v šatníku rovnaké oblečenie, trváme na tom, aby si ten druhý neobliekol to isté, čo prvý," hovorí.
Ďalšou nevýhodou dvojčiat sú spoloční i osobní známi. Ak sa jeden z bratov vyberie na akciu sám, je zákonité, že po čase stretne ten druhý ľudí, ktorí ho oduševnene zdravia. "Samozrejme, ja ich nepoznám, zoznámil sa s nimi brat. Začnú sa mi zdraviť, ja sa čudujem a výsledok? Gonos je namyslený. A tak kade chodím, tade vysvetľujem - nie, ja vás poznám, ale môj brat," smejú sa dvojčatá, ktoré, čuduj sa svete, tiež hrajú futbal, no vo farbách Tatrana Betliar. Pri otázke, či si ako partnerky pohľadajú sestry-dvojičky, sa len pousmiali a záporne pokrútili hlavami.
Čitateľa nechceme zbytočne ohurovať faktmi, ale nedá sa nespomenúť, že len o tri domy vyššie žijú ďalšie dvojčatá Miroslav a Emil Babičovci. Tí však v čase našej návštevy neboli doma.
MEDZITITUL: Keď fotka, tak za prachy...
Poďme ale späť do kultúrneho domu, kde momentálne prebieha nácvik tanečného venčeka. V oblekoch a kravatách sa tu v rytme hudby vykrúcajú bratia-dvojičky Martin a Matej Strelkovci. Štrnásťročným mládencom sa záujem fotografa vôbec nepozdáva a o úsmeve do objektívu už vôbec nemôže byť reč. Keď však jeden zo spolužiakov utrúsi poznámku - "vypýtaj si za fotku peniaze, bude z teba pracháč," jeden z dvojice sa na nás veľavravne usmeje a zdvihne obočie.
Z dvojčiat v Rožňavskom Bystrom sa nám pomaly krúti hlava. Starosta však vie počet dvojičiek v dedine presne. Akoby z rukáva vysype, že v Rožňavskom Bystrom žije sedem párov, ktoré tu majú trvalý pobyt, tri páry sú rozdelené, teda jeden žije v obci a druhý sa odsťahoval. Z ďalších siedmich párov už ostal len jeden a druhý, ako vraví starosta, sa pobral na onen svet. Ďalších desať párov dnes patrí ku generácii vyše 50-ročných občanov obce. Ako sa zdá, Rožňavské Bystré s dvojičkami ešte nekončí, pretože starosta Babič s úsmevom prorokuje - "nebojte sa, prídu aj ďalšie..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
