organického odpadu kvalitný kompost. Na 100 m2 úžitkovej záhrady potrebujú ročne vyrobiť 0,5 až 0,8 kubických metrov dobre vyzretého kompostu. Kompost možno vyrobiť v kompostovej jame alebo vo vyrobenej ohrade zo sieťoviny, alebo z riedko položených dosák, či tehál. Steny kompostiska murujeme tak, aby bol zo všetkých strán zabezpečený prístup vzduchu. Vrstvíme ho do výšky asi 1 m a to podľa toho, koľko máme k dispozícii odpadu. Pre lepšiu manipuláciu je vhodné, ak sú steny kompostiska rozoberateľné. V záhrade umiestňujeme kompostisko na odľahlom, tienistom mieste. Východiskovými materiálmi na kompostovanie môžu byť buriny s nevyzretými semenami (okrem trvácich, napr. pýru, či pupenca), tráva, lístie rastlín (okrem listov orecha, pagaštana, vŕby a topoľa), slama, odpadky z kuchyne (okrem mäsa a kostí), piliny z dreva listnatých stromov (nie z ihličnatých), kôra zo stromov, drevená drvina z ovocných stromov a výhonkov viniča (v obchodnej sieti dostať malé drviče konárov), rašelina, kamenná múčka, mletý vápenec, dolomit, bahno z rybníkov a potokov, blato, popol z dreva, kartón, kávová usadenina, vyluhované čajové lístky a ďalšie vhodné materiály. Vhodné je pridať menšie množstvo maštaľného hnoja a výluhy z bylín (pŕhľavy, myšieho chvostu, rumančeka kamilkového, púpavy, hluchavky bielej, podbeľu a pod. Zrenie kompostu urýchli aj zákvas z hydinového trusu, močovka, hnojovica, kravinec, alebo v obchodnej sieti kúpené urýchľovače zrenia kompostu.
Náročnejšou technológiou si môžu ekozáhradkári vyrobiť veľmi účinný vermikompost (dostať ho aj kúpiť u výrobcov a v špecializovaných predajniach záhradkárskych potrieb - na snímkke) Vyrába sa uzavretou recirkulačnou metódou spracovania odpadov pomocou dážďoviek.
Na hnojenie, nastielanie a výrobu substrátov si môžu ekozáhradkári pripraviť aj špeciálne komposty, napr. mačinovku, listovku a ihličnatku. Pri výrobe mačinovky ukladáme veľkú mačinu získanú z trávneho porastu (bez pýru) na vymedzenú plochu koreňmi nahor. Medzi mačinou necháme malé otvory, aby sa do kompostu dostal vzduch. Každú vrstvu zasypeme vápnom alebo vápencom a zalejeme urýchľovačom zrenia. Podľa potreby kompost zalievame. Na založenie kompostu z lístia a ihličia platia všeobecné zásady pre zakladanie kompostov. Z kompostu vyrobeného z lístia si môže záhradkár pripraviť záhradnícku zeminu - lustovku, ktorá je veľmi vhodná na pestovanie kvetín, okrem kvetín, ktoré si vyžadujú kyslejšiu reakciu pôdy, kaktusov a sukulentov. Listovku vyrobíme tak, že na dva diely preosiateho kompostu z lístia pridáme jeden diel preosiatej kvalitnej záhradnej ornice, jeden diel piesku a napokon pridáme do zmesi trochu odkyselenej rašeliny. Na zabezpečenie vhodných podmienok na priebeh mikrobiálnych pochodov potrebných na vytvorenie kvalitného humusu, treba udržiavať správnu vlhkosť. Preto suchý kompost zvlhčujeme vodou (najlepšie z bylinnými zákvasmi a mokrý chránime proti premáčaniu fóliou. Na zimu je vhodné na kompost navŕšiť vrstvu ornice. Hromadu kompostovaného materiálu musíme občas prekopať alebo prehádzať. Odporúča sa záhradkárom robiť naraz dva až tri komposty, pričom z jedného sa odoberá zrelý kompost, druhý sa nechá zrieť a tretí zakladá. Zrenie mäkších, dužinatejších rastlín v komposte trvá tri až šesť mesiacov, tvrdších a slamnatejších, ako aj mačinovky až jeden rok. Rýchlokomposty s pridaním urýchľovačov sa dajú vyrobiť do šesť mesiacov.
U výrobcov a v obchodnej sieti si možno kúpiť celý rad priemyselne vyrobených kompostov, vermikompostov, rašelinových substrátov, organických hnojív vyrobených na báze močovky a rôznych špeciálnych zemín vhodných pre jednotlivé záhradné plodiny.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
