azda najsmutnejšie vedomie, že smrtonosný seriál bude mať ďalšie pokračovanie a posledný diel je v nedohľadne.
Správanie obyvateľov britskej metropoly vzápätí po výbuchoch akoby potvrdzovalo zmierenie sa s tým, že čakanie na teror je údelom postmodernej doby. V Londýne niesli tragédiu pokojne, panika a hysterizovanie nedosiahli ani zlomok intenzity, ktorú sme videli pred dvoma rokmi v Madride. Iste, špeciálne v hlavnom meste Anglicka boli na útok tohto typu dlhodobo pripravovaní. Aj tak je zvláštne, s akou odovzdanosťou a pokojom vzali na vedomie, že sa stali obeťami.
Premiér Blair má zrejme pravdu, že len bezpečnostné kroky nedokážu ochrániť nikoho pred útokmi. V slobodnej spoločnosti si ťažko predstaviť ešte prísnejšie opatrenia, než aké zaviedli po New Yorku a Madride v Británii. Nedávno prijali aniteroristický zákon, ktorý sprevádzala obrovská diskusia, či nezachádza v obmedzení ľudských práv priďaleko. Po 7.júli diskusia už zrejme nebude - iba vyčkávanie na ďalšiu ranu s ešte posilnenými tajnými službami. Takisto v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Dánsku, ktoré by mali byť, podľa rôznych spravodajských zdrojov, najbližším cieľom Al-Káidy.
Zaujímavé sú špekulácie, či páchateľom bola priamo Al-Káida, európska filiálka Al-Káidy alebo nejaká nezávislá bunka, ktorá sa Al-Káidou iba inšpirovala. Tomuto sa nedá rozumieť. Al-Káida predsa nie je nejaká uzavretá organizácia s členskými príspevkami a volenými funkcionármi, ale mentálne spoločenstvo radikálnych islamistov, ktorí sú vzájomne buď voľne prepojení, alebo konajú individuálne. Bin Ládin nie je boss, ktorý vymýšľa, schvaľuje a financuje všetky "akcie", ale duchovná autorita, sfinga, ktorá sa raz za čas vynorí na internete, kde prečíta svoj "odkaz". Podstatné na identite páchateľov londýnskych masakrov nie je to, či nitky od nich vedú priamo do hôr Tora Bora (tam sa údajne skrýva Bin Ládin), alebo k Zarkávímu do Iraku. Podstatné je, že rukopis atentátov - žiadne varovanie, žiadne konkrétne požiadavky, snaha o čím vyšší počet obetí - nenecháva pochýb o islamistickom pôvode útoku. Je jedno v čej hlave a za koho peniaze "projekt" vznikol; Al-Káida je skrátka všetko, čo sa dá popísať ako organizovaná masová vražda. Jej cieľom nie je vynútiť si plnenie nejakých politických či sociálnych požiadaviek, ale zabiť čo najviac ľudí a vyvolať čo najväčší mediálny ohlas.
Preto je do istej miery naivná a zavádzajúca výzva Tonyho Blaira "vytrhnúť aj s koreňmi príčiny terorizmu". Tu niet príčin, ktoré by sa dali racionálne uchopiť. Západná civilizácia je konfrontovaná s nepriateľom, ktorý funguje na inom hodnotovom aparáte. Chce ničiť, resp. spôsobiť čo najväčšie straty na životoch a zasiať strach. Nielen nesprávne, ale priamo kontraproduktívne je spájať tento teror napríklad s chudobou; samovrahovia, ktorí nalietavali do dvojičiek v New Yorku, vyštudovali európske univerzity a boli doslova zámožní ľudia. Ani madridskí atentátnici a s najvyššou pravdepodobnosťou ani londýnski netreli biedu. Na prípravu takýchto "akcií" sú potrebné veľké peniaze a je zrejmé, že takí, čo toto dokážu zorganizovať, nemôžu patriť do vrstvy sociálnych outsiderov. Ideológia tohto strašného teroru (a ani páchatelia) nevzklíčila v rovníkovej Afrike, kde je najväčšia bieda, ale v bohatých krajinách Blízkeho východu. To nie sú masové vraždy páchané zo zúfalstva a hladu, ale z náboženského a filozofického fanatizmu.
Nikto netvrdí, že sme sa už ocitli uprostred vojny civilizácií, o ktorej písal Huntington. Je ale pokrytecké naďalej sa v rámci politickej korektnosti presviedčať, že títo vrahovia sú iba akísi pomýlení ľudia, ktorých síce musíme odsúdiť, ale mali by sme sa snažiť ich "pochopiť" (a pod.). To je scestná predstava, ktorá rozkladá obranyschopnosť Západu, keďže sa snaží hľadať spoluvinu - v Amerike, v Bushovi, v útoku na Irak, v kolonializme, v globálnom kapitalizme, v podpore Izraela a pod. Podsúva európskemu publiku zničujúcu teóriu, podľa ktorej si mier a pokoj vykúpime ústretovou politikou, napr. stiahnutím vojakov z Iraku.
Ak existuje predsa nejaká príčina "alkáidovského" teroru, tak leží vo frustrácii islamistických radikálov z toho, že ich spoločnosti a štátne útvary sa ukázali ako menejcenné v súťaži so západným modelom. Zároveň sa desia vplyvov, ktoré menia ich svet cez globálne komunikačné kanály. Z bezmocnosti a nudy, v ktorej žije značná mladých islamistov, vyrastá nenávisť a potreba pomsty. A my v Európe musíme najprv jasne vidieť tieto korene, aby sme boli schopní základnej obrany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
