Gajo Kuruc tlačovku k Orange Summer Domaša 2005, ktorý sa konal uplynulý víkend (8.-9. 7. 2005) na Domaši pri stredisku Eva. Na spomínané slová nakoniec došlo - mladí aj starí, deti aj dospelí, nezávisláci aj komerčné duše, modré dredy aj vlasy od kaderníka, dobrodruhovia aj 'slušňáci' - na Domašafeste sa zišli zástupcovia snáď všetkých vzoriek ľudskej spoločnosti.
Dvojdňový festival bol plný hviezd a hviezdičiek, šancu dostali aj menšie, lokálne kapelky, po ktorých logicky nasledovali tí, ktorých pesničky sa púšťajú v rádiách. Okrem spevákov a kapiel boli pre festivalových nadšencov pripravené mnohé atrakcie - lezecká stena (fakt som to chcela skúsiť, ale po mojom poslednom adrenalínovom zážitku, keď som si zlomila ruku...), súťaž v pití piva (výherca vyzeral dosť sebavedome aj pred samotnou súťažou, po nej to bolo triumfálne víťazstvo človeka, ktorý sa poctivo pripravoval celý rok), v neskorších nočných hodinách sa odhaľovali telá v mokrých tričkách - nudiť ste sa skutočne nemohli.
Prvým krokom k úspechu festivalu je dobré zloženie účinkujúcich, druhý (ústretový) krok však musí urobiť počasie. Horkýže Slíže síce ďakovali Julovi Viršíkovi, že vybavil dobré počasie, to však bolo pravdou len v piatok. Popoludňajšie teploty vystúpili nad hranicu, kedy sa ľudia začínajú vyzliekať do plaviek a nižších podjednotiek oblečenia. Okolo tretej hudbychtiví fanúšikovia začali vyliezať zo stanov a zhromažďovať sa v areáli a účinkujúci s nami vo VIP stane. Pravdupovediac, čiste súkromne, sledovať festival z relatívneho pokoja vo VIP-ke (ako sme to naše novinárske stanovisko nazvali) má svoje nesporné výhody. Jediné, čo vnútri chýba, je tá živočíšna energia, ktorú ľudia vydávajú, keď sa naozaj bavia.
Medzitým sa zjavil 1,6-miliónový Model z Mojsejovcov (raz darmo, daň sa platí aj pri dvojmiliónovej výhre) a 'babenky' sa rozbehli po podpisy. Podpisoval sa všade, na brucho, na ruku... Kam ste len chceli.
Naozajstná davová zábava začala až po súmraku - so zapadajúcim slnkom ľuďom prestali vadiť preplnené WC-ka a sprchy, trochu vyššie sumy a komáre. A keď vyšla na pódium Zuzana Smatanová, ozval sa mi pri uchu divoký vresk: "Zuzkaaaaaaaaa, si najlepšiaaaa!!!" O pár minút neskôr mi dotyčný, ktorý odmietal prezdradiť meno, s potuteľným úsmevom vysvetlil, že "tá Smatanová je proste dzivá a ešte aj vyzerá..." Po Zuzane prišli Magda s Braňom z P.S., po nich nastúpila Jana Kirschner a... ľudia začali opäť šalieť (a opäť sa vyzliekať). Jedna moja kolegyňa sa raz vyjadrila, že festival je jednoducho o viacerých vrcholoch. Problém nastane vtedy, keď je už človek tak unavený, že sa baví už len zotrvačnosťou.
Ako poslední vystúpili Desmod - posledný vrchol piatkovej noci. Pravdupovediac, Kuli je človek, ktorý sála energiu - preto niet divu, že ľudia tancovali, spievali ako počas obradov starých Slovanov. To, že si niekto spieva Pár dní počas To nie je možné asi patrí ku kultu.
Tí najvytrvalejší ostali aj na párty, ktorá nasledovala potom, čo znamená, že aj keď ste sa chceli v stane vyspať, nedalo sa. Párty by ani nevadila, ale keď vám na stanovej ploche začne trúbiť podivný maník s lodnou trúbou a vyhrávať Rammstein piaty krát dookola zo starej favoritky, vlastná posteľ v tichu je na nezaplatenie. Mne osobne sa veľmi rátala debata s istým členom jednej skupiny, s ktorým sme rozoberali svoje osobné zážitky nekonkretizovaného charakteru. Aby som to zhrnula - život hudobníka je skutočne zaujímavý...
Sobotňajšie ráno začalo pomaly a pochmúrne. My, 'nočné živočíchy', sme sa prebudili do mrholenia a zatiahnutej oblohy, ktorá sa však našťastie roztrhala. Bolo však len otázkou času, kedy sa dážď spustí opäť. Čierny Peter v tomto prípade pripadol Pehe, keď sa počas jej vystúpenia rozpršalo. Ani táto prietrž nedokázala odradiť vášnivých fanúšikov. Väčšina sa síce natlačila pod stánky a tam si v rámci priestorových obmedzení podupkávala nohou do rytmu, našli sa však aj takí, ktorí pre Katku Knechtovú ďalej veselo mokli. Dobrú náladu a teplo v duši udržovala aj Adela Banášová, Saifa a Mišo Hudák počas svojich moderátorských vstupov. Adela si dav vychovala - zakričala: "Sú tu nejakí východniari?!" ozval sa jasot a pri slove Bratislava sa ozvývalo znechutené bučanie. Raz darmo, tie východo-západné spory na Slovensku sa prejavia vždy a všade.
Tak, ako v piatok, s nastupujúcou nocou sa začali na zemi kopiť plastové poháre, vyprázdňovať zásoby v stánkoch - ľud sa začal baviť. Ine Kafe, Mec Vrabec, IMT Smile a Gladiator predviedli svoju show na maximálmej úrovni. Špeciálne IMT Smile boli skvelí, dokonca aj vtedy, keď im na pódium vbehol Robo Mikla so žiadosťou zaspievať si Exoticu. Apropo, Robo Mikla. O jeho výčinoch sa popísalo mnoho, každopádne, stále sa mu podarí vyviesť niečo naviac. Odhalený zadok aj predok, vulgárne reči a podchvíľou horšia artikulácia. Tak aj vyzeralo jeho vystúpenie. V prvej časti sa ho snažil zachraňovať charakterný Bezdeda, čo však nepomohlo, keď na pódium vybehli 'Robovi chlapci' - Projekt Náhoda. Pesničky plné vulgarizmov síce ľudia vypískali, nemali však na to, aby svoj nesúhlas prejavili odchodom. Horkýže Slíže to našťastie zachránili - vyrobili zábavu, ktorá prekonala všetky očakávania.
Domašafest 2005 - pre mňa prvý festival v živote. Je ťažké uzavrieť takéto zážitky jednou vetou, názov takejto akcie v sebe obsahuje príliš veľa nuansov. Jednoducho - Domaša. Jedinečná, zábavná, oddychová.
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
