fungovalo, odkedy bola ťažba dreva regulovaná. Veď je všeobecne známe, že dreva bolo v lesoch dosť aj popri ich poškodzovaní zvieratami, živelnými pohromami, získavaním pôdy a pastvín, kvôli čomu sa museli lesy rúbať. Neskôr bolo treba živelné rúbanie obmedziť a to sa viaže k obdobiu, kedy vlastníkom lesa bol panovník, privilegované vrstvy, mestá... Obmedzovanie lesa v dôsledku získavania lesnej pôdy, lúk a pasienkov a sústavný rast potreby dreva si postupne vyžiadali reguláciu jeho ťažby a reprodukcie. Tak vzniklo lesné hospodárstvo, a to ako doplnok najmä baníctva, hutníctva a sklárstva. Spočiatku pasívne, no s rastúcou spotrebou dreva, s rozvojom stavebníctva a iných remesiel sa lesné hospodárstvo stalo samostatnou výrobnou činnosťou a les výrobným prostriedkom.
Jedným z najstarších dokladov o založení, vysadení lesa na území Slovenska je doklad o založení lesa Arky pri Kostolných Kračianoch ešte pred rokom 1243. Významným dokumentom je nariadenie kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1426, aby sa drevo pre bane v banskej oblasti stredného Slovenska rúbalo postupne, a to na vopred určených miestach. Od 16. storočia existuje celý rad rôznych nariadení panovníka aj zemepánskych vrchností o zákaze pasenia dobytka no najmä kôz (kvôli obhrýzaniu zelených častí kríkov a stromčekov) v lesoch, rúbania dreva v určených oblastiach a budovanie železiarenských hút pre nedostatok dreva.
Prvý dokument, ktorý popri ťažbe dreva reguloval aj iné stránky rozvoja lesov "eráru" v stredoslovenskej banskej oblasti bol Maximiliánov lesný poriadok z roku 1565. Prvé lesné hospodárske plány vznikali v 18. storočí. V roku 1761 to boli plány pre Holič a Šaštín, v roku 1763 pre Banskú Štiavnicu, v roku 1765 pre Kremnicu a Žarnovicu, o rok neskôr pre Likavu. Ďalší pokrok v lesnom hospodárstve znamenalo zavedenie Tereziánskeho lesného poriadku v roku 1769. Na dodržiavanie nariadení fungovanie lesného hospodárstva dohliadal lesný úrad - inštitúcia pre správu erárnych a pre baníctvo rezervovaných lesov. V jednotlivých banských mestách mal správu lesov na starosti banský majster, nazývaný aj lesný majster. V 18. storočí sa pre správu lesov začali vytvárať samostatné inštitúcie - lesné úrady, podliehajúce banským komorám. Spravovali lesy banských miest a komorských panstiev. V Banskej Bystrici bolo v roku 1871 zriadené riaditeľstvo majetkov, ktoré boli podriadené aj lesným úradom a v roku 1880 tam vzniklo samostatné riaditeľstvo, ktoré prevzalo správu lesov a lesné úrady boli vtedy zrušené.
Staršie pramene uvádzajú, že lesný úrad bol aj v Smolníku, ktorý spravoval lesy smolnického komorského panstva. Podliehali mu správy v Spolníku, Malužinej, Zletej Idke a Starej Vode. Spravoval asi 28 tisíc katastrálnych jutár lesov. V roku 1861 bolo územie Lesnej správy v Malužinej odčlenené a pripojené k lesnému úradu v Liptovskom Hrádku a Brezne. Výmera lesov sa znížila asi na 22 tisíc katastrálnych jutár.
Treba spomenúť aj prípravu odborných pracovníkov v lesníctve. Na Slovensku bola založená odborná lesnícka škola v roku 1794 v Lipt. Hrádku. Spočiatku to bola ľudová škola, na ktorej sa okrem všeobecnovzdelávacích predmetov vyučovalo aj lesníctvo. V roku 1880 túto školu povýšili na hlavnú školu s názvom Kráľovská komorská lesná a hlavná národná škola. Vyučovanie lesníctva sa r. 1807 zrušilo po založení Lesníckeho ústavu na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1886 tu bola zriadená dvojročná horárska škola, kde sa okrem všeobecnovzdelávacích predmetov vyučovalo pestovanie a ochrana lesa, lesná ťažba, poľovníctvo, zákony a encyklopédia poľnohospodárstva. Ako dvojročná pokračovala aj po roku 1919, v roku 1922 ju zmenili na jednoročnú školu pre hájnikov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
