Spontánne debaty, večer dokonale unavení zasadnete k táboráku s plným žalúdkom dobrého guľášu... a ráno sa kolo opakuje. Dokonalý relax, žiadny televízor, termíny, len príroda a ľudia - doktori, robotníci, študenti, všetkých spája rovnaké heslo: NÁVRATY. Pre tradičné splavovanie zemplínskych riek organizátori, občianske združenie rovnakého názvu, nemohli nájsť priľahlejší názov - raz ročne sa všetci od nula do sto rokov vykašľú na uponáhľaný svet a na tri-štyri dni vyrazia na vodu. Prečo? Aby sa vrátili - k prírode, vlastným koreňom, histórii...K Cyrilovi a Metodovi, miestam, kam sa dostali na slovanské územie a doniesli sem písmo, vieru, povedomie národa, vzdelanosť, civilizáciu. Po dvanástich storočiach sa sem ich potomkovia vracajú a spolu žijú v národnostne, politicky, svetonázorovo a ľudsky zmiešanom párdňovom minisvete.
Práve tento rok Návraty jubilovali - 150-členná partia vodákov vyrazila na vodu už 10-ty krát. Od roku 1995 sa v jej zostave vystriedali stovky ľudí z celého Slovenska, ktorí sa rokmi pridávali k zdravému jadru iniciátorov a nechali sa nakaziť myšlienkami a atmosférou splavovania. "Aj tento rok bol mimoriadne bohatý na nováčikov, najmä študentov, ktorí prišli zo zvedavosti. Tak to bolo aj v minulosti - po premiére väčšinou nasledoval ďalší ročník, menšia prestávka a potom zase. Aj o tom sú návraty. Rokmi sa tu vytvorili skupiny podľa vekových kategórií - z tohto hľadiska sú Návraty naozaj univerzálne - sú tu partie mladých ľudí, rodiny s deťmi, ale aj starší, ktorí sem radi chodia," spomína jeden z tradičných účastníkov podujatia František Džuppa z Michaloviec.
Premiéra nováčikov občas okrem núteného vykúpania dopadne humorne - tento rok sa to stalo pri vykladaní stanu rodine zo Sečoviec - v tábore v Stretávke zistili, že priniesli konštrukciu, ale stan zabudli - z vaku vybrali len spálňu. "To je vreckové balenie," poznamenal otec rodiny. Našťastie, Návraty sú aj o pomoci a tak sa predsieň jedného z rodinných stanov premenila na druhú spálňu... Niektorí súčasní tínejdžri na Návratoch vyrástli - mladá rodinka z Veľkých Kapušian už absolvovala všetky ročníky - pri prvom mal ich syn 4 roky...
Tváre sa striedajú, atmosféra, krása prírody a myšlienky Návratov zostávajú. Tento rok všetci štartovali spred michalovského zimného štadióna - sobotňajšie ráno vítali z vody desiatky lodí, pramíc, kajakov, nafukovacích člnov a...ľudia. Ako už klasicky, v hornej časti ich Laborec pekne vyváľal vo svojich vlnách na problémových miestach, ale do cieľa v Stretávke dorazili celí. Najjednoduchšia trasa viedla k hati vo Vojanoch, kde po prebdenej sobotňajšej noci a desiatich kilákoch veslovania celý tábor zaľahol na povel. Jeho osadenstvo si to po pondelkových 40 horúcich kilákoch do obce Zemplín bohato vykompenzovalo pri táboráku, skvelých holúbkoch starostky obce Márie Tuchyňovej a kultúrnej vložke v podaní seniorskej zostavy súboru Zemplín. Čosi do seba mala aj utorková ekumenická omša v Zemplíne, na ktorej si maďarský pán farár získal úctu svojou snaživou slovenčinou. "A o tom to je - nie o dokonalosti, ale o snahe - o snahe dohodnúť sa, porozumieť si, byť spolu, porozprávať sa, oddýchnuť si, vrátiť sa sám k sebe...Je jedno či si Slovák, Maďar, Róm, evanjelik, katolík, liberál, konzervatívec - tu sú si všetci ľudia rovní a od toho sa odvíjajú aj ich pocity, keď sa po 4 dňoch plavby vrátia do civilizácie, kde je to celé naopak," dodal Džuppa. Utorok - posledné kilometre po Bodrogu do cieľa v Strede nad Bodrogom už boli len oddychovkou. Finále stálo za to- tradičný guľáš a bohatý mnohojazyčný kultúrny program v réžii obce a Matice slovenskej. Tento rok do cieľa zavítal aj sám šéf Matice Jozef Markuš.
Štyri dni zastavenia sa, spomalenia, návratov...a potom späť do každodenného sveta, kde platia hlúpe pravidlá, kde je zhon, stres, neznášanlivosť, závisť, prieky politikov aj obyčajných ľudí...Všetci by si mali naordinovať Návraty - povinne. O rok majú šancu, termín okolo sv. Cyrila a Metoda je pevný...
Autor: lyva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
