hradieb, z ktorých sálal dych histórie, hovoril jasnou rečou o krvavých bojoch, ktoré sa tu odohrávali. S lukom a šípom, či mečom a budzogáňom, to všetko, čo je súčasnému človeku tak veľmi vzdialené a čo ho zároveň vábi pre svoju krutú, ba priam démonickú tajomnosť. Súčasťou histórie boli aj ľudoví zabávači, bábkari, či potulní bardi, ktorí mali za úlohu, rozveseľovať svojimi trikmi, či kúzlami a svojim spôsobom mali pôsobiť ako hromozvod akýchkoľvek starostí, ktoré sadali na ustarostené veľké hlavy s dobyvačnými ambíciami. A tak sa stretli divadelníci zo Slovenska aj susedného Česka, aby na vlastnej koži okúsili šermiarske umenie a zároveň sa poučili o trikoch commedie del arte.
KTO SPÍ S PRINCEZNOU A KTO JE BARBAR
Bývanie v poloprázdnej telocvični sa kupodivu osvedčilo viac ako na internáte s malými dusnými izbami, napriek tomu, takto sme prišli o špecifické rozprávky na dobrú noc v podaní lektora commedie del arte a zároveň vychyteného českého "kejklíře", Petra Theimra, ktoré boli kombináciou všemožných rozprávok zmixovaných do bláznivého celku, ktorý vám cez záchvaty smiechu nedovolil zaspať. Ten nimi obšťastňoval dve české princezné a zároveň akčné ženy, ktoré patrili do tímu lektora šermu, Petra Núska. Narábať so zbraňami ako sekera, meč, či elegantný francúzsky kord im nerobilo najmenšie problémy. A kým sa bežné účastníčky workshopu morili s údermi a výkrikmi patriacimi k fingovanému gotickému súboju, oni s prehľadom zvládali luky a sekery a pomáhali nám naučiť sa správny obranný postoj alebo akčný pád s čo najmenšími bolesťami.
"RÁNO SOM SI MYSLELA, ŽE SOM OD KRKU OCHRNUTÁ"
Po prvých troch dňoch technických cvičení, pri ktorých tuhli dosiaľ nepoznané svaly tela sme boli dolámaní viac ako kedykoľvek pred tým, no fyzická indispozícia nezabránila chuti do učenia. Mladá zdravotná sestra a presvedčená divadelníčka z Púchova, prišla na tomto pobyte k viacerým úrazom, okrem jej pamätného ranného výroku si pri chrlení ohňa nedopatrením upila lampového oleja, čo viedlo k urgentnej návšteve toalety, následne pohotovosti a logickým otázkam zo strany lekárov. "Tak, slečna, čo máte za problém?" spýtala sa doktorka, na čo Daniela odpovedala: "Možnosti sú dve. Buď mám úpal alebo som si upila lampového oleja." Na prekvapený pohľad a otázku, na čo, preboha, pila lampový olej, Daniela s pokojom Angličana prehlásila, že predsa chrlila oheň, čo bola na chuderku lekárku evidentne silná káva a už len vyjachtala : "A koľko si toho tak zvyknete lognúť?" po sérii vyšetrení sa predsa neprišlo na pravý zdravotný problém, no Daniela odvtedy oheň nechrlila. Napriek tomu sa našli aj odvážlivci, ktorí mali z tejto aktivity taktiež zmiešané pocity, no svoj strach prekonali. Išlo napríklad o študentku druhého ročníka Akadémie umení, ktorá síce prehlásila, že už "som v hube mala čokoľvek", ale lampový olej teda do úst nedá. Toto vyhlásenie značne rozveselilo lektora Theimra, ktorý ju tým značne povzbudil a Kristína nakoniec úspešne chrlila metrové plamene.
"UŽ MA UDRI, TAKTO MA TO BOLÍ"
Každý pohyb, zdvihnutie lyžičky alebo jednoduché sadnutie si, spôsobovali muky. Svalovka toho kalibru je pravdepodobne niečo, čo tak skoro nezažijeme a naša kondícia dostala poriadne zabrať. Elegantný francúzsky šerm pôsobí skoro nežne, no napriek tomu je to tvrdá drina. Krátky prierez svetom zbraní a nadľudskú trpezlivosť pri výuke preukázal Petr Núsek, špička vo svojom odbore, ktorý nám takto pootvoril dvere do sveta šermu. Správny postoj, útoky alebo krytie, už boli v konečnej fáze doplnené úsmevom a humorným podtónom. Gotický súboj s mečom a budzogáňom už na konci po všetkých pádoch nebolel, bol energický, správne rozzúrený a doprevádzaný (takmer) autentickým pokrikom, aj keď tomu prechádzali princeznovské maniere a vyhováranie. Celé naše snaženie, chodenie na chodúľoch, hody sekerami, či exhibícia s mečmi, ako aj točenie s horiacimi tyčami a chrlenie ohňa vyvrcholilo spoločnou prezentáciou.
"SPLNIL SA MI DETSKÝ SEN, PODPÁLIL SOM SYNAGÓGU"
Pre nepriazeň počasia sa prezentácie presunuli z nádvoria hradu do priestorov miestnej synagógy, ktorú v súčasnosti spravuje organizátor Gilotíny 2005, divadlo Pôtoň. Šermiarsky lektor a zároveň majiteľ agentúry ARGO, ktorá predstavuje históriu v akcii, Peter Núsek žartom vyhlásil, že sa mu splnil sen, no priestory zdevastovanej synagógy boli pre svoju tajomnosť priam ideálne. Predná časť naplnená bielym pieskom a ťažko viditeľné maľby na stenách vytvárali tú správnu atmosféru. Ohromná sila bojových výstupov sa striedala s komickými vsuvkami na chodúľoch a celú exhibíciu uzavrel výstup s ohňami, ktorý mal v skupinke ôsmych ľudí nevídanú silu. Malým bonbónikom na koniec bolo uvoľnené vystúpenie kúzelníka Theimra s kúzelníčkou z Mongolska, Danielou, kde schuti použil nové slovné spojenia, ktoré sa na Slovensku naučil.
Pouličné divadlo, ako aj sila zbraní zanechali v účastníkoch Gilotíny 2005 nezmazateľné stopy, radosť z improvizácie a prekonávania vlastných možností sa jednoducho nedá ničím nahradiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
