sa preto domnievajú, že na tejto planéte mohol existovať život, a to aspoň v primitívnej forme. Veľmi podrobné informácie o atmosfére Marsu, o jeho povrchu i o podpovrchových vrstvách by mala priniesť americká sonda MRO, ktorú sme už na tejto strane predstavili. Pretože sa blíži termín vypustenia tejto sondy, prinášame niekoľko doplňujúcich informácií. Skratka MRO znamená Mars Reconnaissance Orbiter, čiže obežná sonda na prieskum Marsu (slovo orbiter sa už stalo medzinárodne používaným slovom na označenie sond, ktoré obiehajú pohybujú sa po orbite okolo nejakého vesmírneho telesa). Sonda MRO sa bude okolo Marsu pohybovať po dráhe, ktorá leží približne o 20 % nižšie ako je dráha doterajších sond, obiehajúcich okolo planéty Mars. Nižšia dráha a použitie veľmi kvalitných kamier umožnia získať oveľa podrobnejšie zábery z povrchu Marsu, než to umožňovali prístroje doterajších sond. Na palube sondy MRO bude teleskopická kamera s najväčším priemerom objektívu, aká bola kedy vyslaná k inej planéte. Žiadná iná sonda, vyslaná k Marsu, nebola vystrojená takou veľkou anténou, akú má sonda MRO (anténa sondy MRO má priemer 3 m). Sonda MRO bude na Zem každú minútu vysielať desaťnásobne viac údajov, než ktorákoľvek iná marťanská sonda. Po prvý raz v histórii použije americká kozmická agentúra NSA na vyslanie medziplanetárnej sondy raketu Atlas V-401. Raketa (či správnejšie nosič) bude mať pri štarte výšku 57,4 metra a hmotnosť 333 ton. Nosič Atlas V-401 bude vypustený zo základne amerického vojenského letectva na floridskom myse Canaveral. Možno sa niekomu zdá čudné, prečo civilná vesmírna misia bude štartovať z vojenskej základne. Je to jednoducho preto, lebo raketa Atlas je pôvodne vojenskou medzikontinentálnou strelou, ktorej vývoj siaha až do 50. rokov minulého storočia. Vojenské letectvo je teda "zariadené" na vypúšťanie týchto rakiet. Možno ešte spomenúť, že v gréckej mytológii je Atlas obor, ktorý musí svojou hlavou a svojimi rukami niesť nebeskú klenbu. Štartovacie okno na vypustenie sondy MRO k Marsu sa otvára 10. augusta a potrvá do 30. augusta. V tom čase bude Mars od zeme vzdialený 116 miliónov kilometrov. K Marsu a sonda priblíži v období od 10. do 16. marca roka 2006 (v závislosti na dátume vypustenia). Celková dĺžka dráhy sondy pri jej lete zo Zeme na Mars bude približne 500 miliónov kilometrov. Od marca do októbra budúceho roka bude nasledovať fáza tzv. aerobrzdenia, počas ktorej bude sonda niekoľkými "ponoreniami" do marťanskej atmosféry zbrzdená a navedená na obežnú dráhu okolo Marsu. Táto dráha bude prebiehať temer nad pólmi Marsu a jej výška bude kolísať od 255 do 320 kilometrov nad povrchom Marsu. Jeden oblet okolo Marsu bude trvať 112 minút. Prístroje, umiestnené na sonde MRO, budú študovať povrch a atmosféru Marsu od novembra 2006 do decembra 2008. Od januára 2009 do decembra 2010 (a možno aj dlhšie) bude sonda MRO slúžiť ako retranslačná stanica na prenos údajov zo sond, pracujúcich v tom čase na povrchu Marsu (pôjde napríklad o sondu Phoenix), na pozemské riadiace stanice. Sonda MRO bude mať pri štarte hmotnosť 2 180 kg, z čoho na vedecké prístroje pripadne 139 kg, palivo na korekcie dráhy bude mať hmotnosť 1 149 kg. Sondu budú elektrickou energiou zásobovať solárne články s celkovou plochou 20 m2, ktoré budú mať výkon 2 000 W. Celkové nálady na vesmírnu misiu MRO budú približne 720 miliónov dolárov, z čoho na vývoj sondy a jej vedeckých prístrojov pripadlo okolo 540 miliónov dolárov. Približne 90 miliónov dolárov bude stáť vypustenie sondu, zvyšok tvoria operačné náklady a náklady na spracovanie údajov.
Stručne ešte spomeňme niekoľko základných údajov o planéte Mars. Planéta Mars je jednou z piatich planét, ktoré poznal už staroveký svet. Mars bol v starom Ríme bohom vojny (a vraj aj poľnohospodárstva). Mars je v poradí od Slnka štvrtou planétou (treťou je naša Zem). Priemerný priemer planéty je 6 780 km, čo je približne polovica priemeru Zeme. Hmotnosť Marsu je približne desatina hmotnosti Zeme. Hustota Marsu je približne 3,9-krát vyššia ako hustota vody (Zem má 5,5 násobne vyššiu hustotu ako voda). Obežná dráha Marsu okolo Slnka má eliptický tvar, pričom jej najbližší bod je od Slnka vzdialený 206,7 milióna kilometrov, najvzdialenejší 249,2 milióna kilometrov. Dobá obehu Marsu okolo Slnka trvá 687 pozemských dní. Okolo svojej osi sa Mars otočí za 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd (to je vlastne marťanský deň). Atmosféra Marsu pozostáva najmä z kysličníka uhličitého (95,3 %), dusíka (2,7 %) a argónu (1,6 %). Na povrchu Marsu panuje tlak, ktorý je približne stotinou tlaku, panujúceho na povrchu Zeme. Vetry na Marse dosahujú rýchlosť až 40 metrov za sekundu, pričom často vznikajú lokálne, regionálne alebo aj globálne prachové búrky. Priemerná teplota na povrchu je -53 oC, pričom kolíše od -128 oC počas polárnej noci po 27 oC na rovníku v najbližšom bode dráhy k Slnku. Najvyššou vulkanickou štruktúrou na Marse a v celej Slnečnej sústave je vulkán Olympus Mons, ktorý má výšku 26 kilometrov a ktorého priemer je 600 km. Systém kaňonov Valles Marineris má dĺžku vyše 4 000 km a hĺbku od 5 do 10 km a je to najväčší takýto systém v celej Slnečnej sústave. Mars sa nevyznačuje celkovým magnetickým poľom, ale v niektorých jeho regiónoch bola zistená prítomnosť lokalizovaných zvyškových magnetických polí. Okolo Marsu obiehajú dva malé mesiace, ktorých priemer je len niekoľko kilometrov. Väčší mesiac sa nazýva Phobos (strach), menší Deimos (teror). Ak všetko pôjde dobre, sonda MRO, odštartuje na svoju púť k Marsu 10. augusta, teda presne za dva týždne.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
