bola v rekonštrukcii a znemožnil tým aj zámer dať ju do užívania košickému pracovisku Archeologického ústavu SAV v Nitre. Mlynská bašta vyhorela, jej dávna sláva však pretrvala.
Podľa názvu by tu mal stáť mlyn, lenže mlyny, aké bývali kedysi či na kameň alebo obilie sú minulosťou. Pri bývalom Mlynskom náhone (ktorý už tiež neexistuje, lebo namiesto vody je na tomto mieste rušná mestská komunikácia), stál oproti bašte mlyn. Pravdepodobne podľa neho dostala bašta meno "Mlynská". Postavili ju ako pozíciu pre kanóny kováčskeho cechu, ktorému ju mesto pridelilo do starostlivosti. Smerom k mestu bola na nej pamätná tabuľa s latinským textom: "Za panovania veľaváženého cnostného pána Michala Vassa roku 1631" (bolo to meno vtedajšieho košického richtára. Tabuľa je v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach spolu so situačnými plánmi mesta a opevnenia mestských hradieb.
Košice, ktorých význam stále vzrastal z trhovej osady, začali na prelome 13. a 14. storočia stavať mestské hradby. Spomínajú sa v mestskej listine kožušníckeho cechu počas vlády kráľa Ondreja III. Počet obyvateľov a domov vzrastal, rozširovali sa obchodené styky s ostatnými krajinami, prosperoval obchod so severom. To všetko si vyžadovalo aj zodpovedajúcu a teda lepšiu ochranu. V tom čase patrili Košice medzi hlavné uhorské mestá (boli na druhom mieste za Budimírom) so všetkými právami aj výsadami. Podľa výskumu historika prof. Dr. Ondreja R. Halagu CSc., muselo mať mesto postavená veže už pred koncom 13. storočia, súdiac podľa toho, že dve veže boli zakomponované do najstaršieho pečatidla košických mešťanov. Odolnosť múrov a mestských brán sa zvyšovala vežami. Veže a bašty mali meno podľa cechu, ktorý mal za úlohu stavať na nich stráže, ale ich aj brániť počas útoku. Mali tieto názvy: garbiarska, šlosiarska, bednárska, kolesárska, mäsiarska, hrnčiarska, povraznícka, pugilárska, obuvnícka (Schusterthum) a kováčska.
Košice zaujímali počas celého stredoveku druhé miesto v hodnotovom poradí uhorských miest a označovali ich ako "brána horného Uhorska". Preto bolo v 15. storočí za kráľa Žigmunda i kráľa Mateja Korvína prvé pásmo hradieb zosilnené druhým aj s posilnenými baštami a mestskými bránami. Pracovalo sa na nich v dvoch etapách. Začali v roku 1404, keď boli hradby poškodené a dokončili ich aj s vybudovaním druhého pevnostného pásu v roku 1484. Hradby si vyžadovali vysoké náklady na opravu aj údržbu. Košičania ich opravovali napr. po útoku na mesto, ktoré bránil Ján Zápoľský a po štyroch rokoch ich veľmi poškodil požiar. Potom ich znovu opravili, ale aj poriadne zosilnili, vrátane mestských brán a postavili delové bašty. K hradbám, zosilneným renesančnými úpravami v roku 1631 -1637, patrili aj fortifikačné stavby v obvode severného úseku, kde vznikli delové pozície pod patronáciou cechov kováčov a mäsiarov.
Koncom 18. storočia stráca hradbový systém Košíc svoj fortifikačný význam. Ukázalo sa, že hradby, veže, bašty nemusia ležať ladom, keď skupina podnikateľov na čele s veľkoobchodníkom Mollom za 30 tisíc zlatých dala postaviť prístavbu k nárožnej bašte mestského opevnenia, aby v nej zriadila prvú košickú manufaktúru na výrobu kameninového riadu. Vyrábali kvalitný aj umelecky hodnotný riad, ktorého ukážky sú zastúpené vo Východoslovenskom múzeu i v troch maďarských múzeách. Manufaktúra bola v prevádzke 40 rokov. Výrobňa riadu sa v roku 1843 pretransformovala na garbiareň. Založili ju bratia Wirknerovci a prevádzkovali ju takmer dvadsať rokov. Od nich kúpil celý objekt Mlynskej bašty s priľahlými stavbami a dvorom košický lekár Jozef Wojnarovits a dal ho prestavať na bývanie. Celému komplexu dal názov Mariánsky dvor na počesť svojej manželky Márie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
