Európy. Na prvý pohľad sa však od tých "západných" ničím neodlišujú. Rovnako ponúkajú modely podľa najnovšej módy, rovnakej kvality za rovnako vysoké ceny. Názvy ako Esoline, Pietro Filipi alebo Reserved v ničom nezaostávajú ani vzhľadom svojich výkladov a počtom zákazníkov. A sú úspešné, lebo ich verejnosť začala vnímať ako vychytené značky porovnateľné s talianskym Benettonom alebo španielskym Mangom. Značky z východu dokazujú, že nemusia mať za sebou dlhú tradíciu a vychytených módnych návrhárov, aby si ich zákazníci obľúbili a začali považovať za "svoje".
Radšej iný jazyk
Jedným z dôvodov, ako môžu byť úspešné aj slovenské alebo české značky, je cudzojazyčné meno. Ich tvorcovia počítajú s tým, že takýto názov skôr pritiahne zákazníkov a tí uveria, že aj tovar musí byť dobrý. Príčin, prečo Slováci a Česi skôr veria cudzím značkám a automaticky ich považujú za lepšie, je viac. "Pri vytváraní značky je dôležité si ju správne zadefinovať a zanalyzovať jej možný trhový potenciál. Ak by Slovensko či Česko boli mekkou módy a stylingu, nebol by problém s priznaním pôvodnosti značky," myslí si kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry Soria&Grey Patrik Kmeč.
"Ďalší dôvod je ten, že v oblasti módy Slovensko ani Česko nie sú metropolitné a neudávajú štýl, neurčujú, čo je ,in'. Vkusová a životnoštýlová komunita mladých ľudí sa tak či tak formuje nadnárodne - okolo hudobných televíznych staníc, ako je MTV a podobne. A teda aj značky, ktoré chcú znieť 'in' a mať u mladých úspech, by mali hovoriť nadnárodným jazykom centier trendového života," hovorí sociologička Zuzana Kusá.
Na "ilúziu talianskej módy" stavil pred rokmi český podnikateľ Petr Hendrych, keď vytváral Pietro Filipi. Dnes to otvorene priznáva. "Dnes sú už českí zákazníci vyspelí a vedia, že aj česká značka môže byť kvalitná. Vtedy cudzokrajné meno znamenalo v móde veľa. Dojem, že pochádza z Talianska, sme nevyvracali," povedal v rozhovore pre MF Dnes zakladateľ Pietro Filipi Petr Hendrych.
Príklon k cudzím značkám môže byť zakorenený aj v povahe národa. "Slováci, ale ani Česi nepatria medzi najhrdšie európske národy. Naopak, sú k sebe a svojim produktom veľmi kritickí a uveria, že sú v niečom dobrí, až keď im o tom dá vysvedčenie niekto zo zahraničia," vysvetľuje sociologička.
Už nielen dovoz
Podľa odborníkov to však platí stále menej. Napriek tomu je značka pri nakupovaní pre Slovákov dôležitá. "Myslím, že boom produktov zo zahraničia je už za nami a dnešný slovenský spotrebiteľ sa správa viac európsky, teda kupuje značku pre značku samotnú a nielen z dôvodu, že je to 'z dovozu'," povedal Patrik Kmeč zo Soria&Grey.
Podľa sociologičky značky hrajú dôležitú úlohu v tvorbe životného štýlu a osobnej identity najmä mladých ľudí. "Sú ukazovateľom členstva v skupine, príslušnosti k vyznavačom určitého životného štýlu, určitej kvality života. Členstvo a značka je nástrojom osobného pozdvihnutia, zvýšenia vlastnej ceny. Dalo by sa povedať, že značka je viac o povesti jej nositeľov ako o kvalite výrobku," vysvetľuje Kusá. Odborník na reklamu tu hovorí o akomsi "nákupnom snobizme". Upozorňuje, že slovenské a české značky zákazníkov musia získať aj kvalitou a sortimentom, nielen lákavým dizajnom. "Trhový úspech však nie je len o značke samotnej, i keď správne marketingovo uchopená značka dokáže skutočne veľa," hovorí Kmeč.
"Český" Baťa nie je český
Značkou, ktorá svoj úspech na Slovensku a v Česku postavila na imidži "tradičnej českej značky" a takou nie je, sú predajne obuvi Baťa. V skutočnosti značka patrí kanadskému koncernu BSO a predajne s rovnakým červeným logom Baťa možno nájsť po celom svete vrátane Afriky alebo Južnej Ameriky.
Autor: tc
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
