prostredie pre činnosť politických strán? Vládni politici si myslia, že to bolo rovnako razantné ako pri ekonomických a sociálnych reformách. Kritickejšia je opozícia i politickí analytici.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že zmeny sa neuskutočnili v takej šírke, v akej sa predpokladali. Napriek tomu si myslí, že smerovanie vlády bolo pozitívne. Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play tvrdí, že parlament nedotiahol žiadnu zásadnú reformu, ktorá sa týkala politikov.
Niektoré zámery ministrov často v parlamente narážali na bariéru, ktorú spoločne vytvorili koaliční i opoziční poslanci. Príkladom je zúženie imunity a zhodu nachádzala snemovňa aj vtedy, keď rozhodovala o peniazoch pre politické strany.
Wienk hovorí, že parlament zvýšil stranám príjmy zo štátneho rozpočtu, ale bráni sa sfunkčneniu kontroly ich financovania, cez výbor prijal uznesenie, ktoré znemožní efektívnu kontrolu majetku a možných konfliktov záujmov verejných činiteľov, a neposunul ani vnímanie poslaneckej imunity. "Národná rada nevyslala voličom žiadny signál, že to so zlepšovaním politickej kultúry myslí vážne."
Šéf SMK Béla Bugár si myslí, že koalícia bola rovnako prísna na politikov i na občanov. Keď stratila v parlamente väčšinu, brzdilo ju to v zásadnejších zmenách. "Ak to zoberieme ako proces, tak sme napredovali."
Poslanec KDH Pavol Abrhan hovorí, že zmeny v živote ľudí i politikov boli vyvážené. "Otvorili sme všetky naplánované zmeny. Nie všade sme dospeli s partnermi k zhode," povedal. Podotkol, že KDH nemalo problém pri volebnom zákone s väčším počtom volebných obvodov, či so zverejňovaním majetkových priznaní.
Poslanec SDKÚ Peter Miššík vôbec nechce pripustiť debaty, že politici boli na seba menej prísni. Podľa neho verejná mienka sama posúdi zmeny, ktoré koalícia prijala.
Podpredseda opozičného HZDS Viliam Veteška si spomína, ako dnešné vládne strany "kričali na volebný zákon", ale nedokázali ho zásadnejšie zmeniť. Myslí, že to, čo kedysi vládni politici kritizovali na Mečiarových vládach, dnes robia oni "sofistikovanejšou metódou".
Poslanec Miroslav Číž zo Smeru vidí základný problém v tom, že kontrolná funkcia parlamentu vo vzťahu k vláde je nulová. "Nie sú pravidelné správy o plnení programového vyhlásenia, chýbajú pravidelné odpočty toho, čo sa deje na ministerstvách," hovorí.
Nezávislá poslankyňa Zuzana Martináková povedala, že vládna koalícia v reformách politického systému zlyhala. Vládnym stranám najviac vyčíta volebný zákon, lebo zotrvanie pri jednom volebnom obvode považuje za deformáciu a vyradenie regiónov zo skutočného rozhodovania. Za neduh, ktorý sa ešte posilnil, považuje politické nominácie v štátnej správe. Za problemtické považuje aj prijímanie zákonov na potieranie korupcie a klientelizmu.
(sp)
Autor: jp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
