vydá Británii myšlienkového autora a organizátora prvého "úspešného" teroristického útoku. Plodné nasadenie Scotland Yardu takto tvaruje bodku za letnou témou číslo jedna, ktorú zrejme čoskoro vystriedajú vo svetových médiách veselšie agendy. Teda v prípade, že sa nenaplní predpoveď o tretej teroristickej bunke pripravenej k rýchlemu útoku, o ktorej špekulujú spravodajské služby.
Ústup z prvých stránok - dúfajme, že čím dlhodobejší - ale nič nemení na fakte, že vojna s terorom sa stáva definitívne kľúčovou kauzou globálnej politiky. Panuje viacmenej jednomyseľný konsenzus, že je len otázkou času, kedy do tragického reťazca New York - Bali - Madrid - Istanbul - Londýn (Šarm aš Šajch a iné blízkovýchodné destinácie ani nepočítame) pribudne ďalšie rumovisko s desiatkami, stovkami či nebodaj tisíckami obetí. Londýn akoby "verifikoval" Madrid 2004: Európa je v probléme až po uši. Posledné ilúzie - ak ešte vôbec boli - že islamistický svätý "džihád" obíde náš kontinent, boli rozmetané spolu s telami 55 nevinných klientov londýnskej hromadnej dopravy.
Isteže, nie všetky krajiny sú rovnako ohrozené a je pravdou, že rizikový stupeň pre Slovensko zostáva zrejme stále veľmi nízky. To však nesmie zvádzať k úvahám, že masové vraždenie civilistov je fenomén z iného, vzdialeného sveta a ide mimo nás. Slovensko je súčasťou západného kultúrneho okruhu a bude preto terčom fanatikov dokonca aj vtedy, ak sa v ich hlavách nikdy nezrodí plán na priamy útok na našom území. Nepriateľom, s ktorým títo blázni vedú svoj boj, je totiž náš spôsob života, hodnoty, civilizácia. Pocit bezpečia môže byť navyše aj zavádzajúci. Hoci je pravdou, že Slovensko je optikou fundamentalistov málovýznamné ešte aj ako účastník Bushovej "koalície ochotných" v Iraku, je zrejmé, že skôr-neskôr si na masaker vyberú práve krajinu, kde je útok málo očakávaný a teda bezpečnostné opatrenia slabšie ako v USA, Británii a pod. To nie je dôvod na paniku, ale možnosť, ktorú by bolo zničujúce v iracionalite teroristického besnenia podceniť.
Aj nás sa preto bytostne týka dnes svetovo populárna debata o tom, koľko slobôd sme ochotní obetovať v prospech zvýšenej bezpečnosti. Impulzom k diskusii sú tvrdé protiteroristické zákony, ktoré už buď v niektorých štátoch platia, alebo sa pripravujú. A hoci si slovenskí politici užívajú "modré letá" (moderné) a snívajú predvolebné sny, téma ich dobehne. Väčšinový názor, ktorý v európskych médiách dominuje, znie, že ak umožníme polícii a tajným službám prístup k elektronickej pošte, archiváciu mobilnej komunikácie, zadržiavanie podozrivých osôb aj bez súdneho rozhodnutia (a ešte čosi iného), teroristi vlastne zvíťazia "bez boja", keďže sa dobrovoľne vzdáme hodnôt, ktoré oni práveže pokladajú za úpadkové a na ktorých stojí západná civilizácia a liberálna demokracia. Toto je základná myšlienka, ktorú dnes papagájujú už skoro všetci a - v jadre je pravdivá. Len to jadro nie je jednoduché. Zrejmá je jedna vec - sloboda bez bezpečnosti je fikcia. Do akej miery je to pravda, neradi, ale presvedčivo dosvedčia - Londýnčania. Človek, ktorý má strach sadnúť do hromadnej dopravy, nie je slobodný. Právo na život je tou najzákladnejšou slobodou, bez ktorej tie ostatné akosi strácajú zmysel. Úvaha, že čím menej strachu z vykonávania bežných ľudských činností, tým viac slobody, je rovnako legitímna, ako inverzná logika, že čím viac obmedzení a kontrol, tým menej slobody. Bezpečnosť a sloboda nemusia byť nevyhnutne antagonizmy. Nedajú sa oddeliť, ide o spojité nádoby. Lepšie je byť odpočutý ako mŕtvy.
To ani náhodou neznamená, že všetky návrhy, ktoré sa o chvíľu zrejme vynoria ako "postlondýnska" reakcia aj na Slovensku, bude najrozumnejšie mlčky strpieť. Protiteroristická legislatíva je oblasť, ktorá si pýta čo najsofistikovanejšiu diskusiu. Celkom zásadná otázka je, kto je schopný takúto debatu viesť na Slovensku. Vyhliadky sú neveselé - zákon o tajných službách, na ktorom sa koalícia už pol roka nevie dohodnúť (visí na vláde), si verejnosť ani médiá vôbec nevšímajú, hoci jedným z kľúčových sporov, na ktorých dohoda viazne, je práve odpočúvanie.
Vojna proti islamskému teroru sa po londýnskych udalostiach stáva definitívne najdôležitejším poslaním slobodného sveta. Po fašizme a komunizme je to tretia svetovládna ideológia, ktorú musia liberálne demokracie poraziť. Hoci popri zmienených dvoch vyzerá táto výzva ako najmenšia, už o krátky čas sa to môže ukázať ako optická ilúzia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
