Pred 30 rokmi
Súčasťou Záverečného aktu bola aj deklarácia zásad, ktorá obsahovala 10 princípov spolupráce v oblasti bezpečnosti, hospodárstva a ľudských práv. V Záverečnom akte sa napriek úsiliu ešte prejavili v plnej miere záujmy vtedajšieho ideologicky a mocensky rozdeleného sveta. Pokračovaním helsinského procesu boli následné konferencie v Belehrade (1977) a v Madride (1980-1983), kde sa však nedosiahol veľký pokrok, pretože západné štáty kritizovali porušovanie ľudských práv v ZSSR a v jeho satelitných krajinách. V rokoch 1984-1986 v Štokholme a 1986-1989 vo Viedni sa konferencie zamerali na konkrétne otázky zníženia nebezpečenstva vojenskej konfrontácie a na obmedzenie konvenčných zbraní v Európe.
Na mimoriadnej vrcholnej schôdzke KBSE v Paríži v novembri 1990 štáty NATO a Varšavskej zmluvy vydali vyhlásenie, že sa už nepovažujú za nepriateľov, čím sa vlastne oficiálne skončila studená vojna. Programovým dokumentom sa stala parížska Charta pre novú Európu, ktorá kládla dôraz na individuálne ľudské práva a na rešpektovanie práv národnostných menšín. Nasledujúce roky ukázali, že KBSE má svoje opodstatnenie aj v zmenených podmienkach. Na budapeštianskom summite v decembri 1994 sa KBSE premenovala na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V súčasnosti je generálnym tajomníkom Marc Perrin de Brichambaut z Francúzska. V roku 1992 bola zriadená funkcia Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny, ktorým je od roku 2001 Rolf Ekeus. Posledné výročné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia OBSE sa konalo 1. až 5.júla 2005 vo Washingtone.
V súčasnosti má OBSE 55 krajín. Slovensko sa stalo členom OBSE 1. januára 1993. Slovenský diplomat Ján Kubiš pôsobil od júna 1999 do júna 2005 dve volebné obdobia vo funkcii generálneho tajomníka OBSE.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
