plány a vy musíte ostať doma. S rodinou pri televízore, plnej chladničke a množstve hier či časopisov. Pre niekoho to môže znamenať ozajstnú nudu a niekto možno túži práve po takejto domácej pohode. Niekto, kto nemá možnosť ísť domov a trávi prázdniny s ľuďmi s podobným osudom. Boli sme preto navštíviť polepšovňu na Bankove a zistiť ako si tam deti užívajú leto.

Bol slnečný horúci deň, počas ktorého by každý zrejme najradšej ležal niekde pri vode. No šesť chlapcov z Reedukačného domova pre deti a mládež veselo kráčalo s hrabľami v ruke do záhrady pomôcť čo treba. "Dnes dobreže dvere nevyvalili, čo tak chceli ísť pracovať," smeje sa vedúca vychovávateľka Jana Špernogová a vzápätí nás oboznamuje s týmto domovom. Je to špeciálne výchovné zariadenie, kde sa umiestňujú deti s nariadenou ústavnou alebo uloženou ochrannou výchovou. Tieto deti, ktorých je tu počas školského roka 70 až 80, nemali v bežných rodinných podmienkach zabezpečenú sociálnu, ekonomickú a výchovnú starostlivosť a ich mravný vývin bol ohrozený. "Ku nám sa dostávajú pre poruchy správania a preto, aby spoločnosť bola chránená pred negatívnymi následkami správania sa našich detí," vysvetľuje pani Špernogová. Ako pokračuje, "viete, hociktorý človek vyroní slzu nad telesne postihnutým, ale ja si myslím, že rovnako ťažké to majú aj naše, sociálne a emocionálne narušené deti. Pretože zažili v živote len trpkosť, odmietnutie zo strany rodiny alebo násilie."

Na pohľad však chlapci pôsobia spokojne a vyrovnane. Na prázdniny tu ostávajú iba tí, ktorí nemajú možnosť ísť domov, a tento rok to vyšlo na šiestich chlapcov. "Dievčat máme asi sedemkrát menej a tie to aj patrične využívajú. Keď jedno dievča rozhodí siete, poblázni hlavu toľkým, že sú z toho potom medzi nimi vojny," hovorí vedúca vychovávateľka.

A ako to vyzerá s prevýchovou malých nespratníkov? Zvýšiť sebadisciplínu a sebakontrolu aj v napätých situáciách im pomáha hodnotiaci systém, z ktorého každý týždeň vyplývajú nejaké odmeny alebo obmedzenia. "Keď boli deti vonku, nerešpektovali žiadne hranice a porušovali akékoľvek normy. A práve týmto systémom sa časom naučia vnímať limity a poslúchať ich," objasňuje nám situáciu pani vychovávateľka a my sa pomaly presúvame do záhrady vyrušiť na chvíľu aj chalanov.

Privítali nás vo vlastnoručne vyrobenom drevenom prístrešku s posedením a 16-ročný Mišo sa hneď pustil do rozprávania: "Budíček je o 8:45, raňajky o deviatej, potom si urobíme rajóny, doobeda máme pracovnú činnosť a poobede šport alebo kto čo chce." Mimochodom, urobiť si rajóny znamená upratať izbu, chodbu, WC, schody alebo spoločenskú miestnosť. A pracovná činnosť spočíva v údržbe areálu, najčastejšie však v práci v záhradke. "Ja veľmi rád trhám burinu alebo polievam africkú uhorku, paradajky, kapustu či papriku," ukazuje nám 16-ročný Milan záhradku a skleník s paradajkami. Keďže sa vyučuje za záhradníka-sadovníka-ovocinára, svoju záhradku dobre pozná a vie, koľko je v nej ešte roboty. Chlapci si aj sami perú a žehlia, čo je vraj obľúbená Mišova činnosť. No ľahšie sa im vymenúvavali hry, ktoré radi hrajú pingpong, futbal, basketbal, nohejbal alebo vrh guľou. Pri tomto športe sa však všetci začnú smiať, spomínajúc si na príhodu, keď jeden chlapec nechtiac zlomil členok istému zamestnancovi. Dobrá nálada neopúšťa ani vychovávateľku: "Paľo, povedz mi koľko trvala 30 ročná vojna?" Chlapec odpovedal správne a vychovávateľ len prikyvuje, že tunajšie deti sú naozaj múdre. V ten deň napríklad Paľo prišiel na to, že je ťažšie tváriť sa, že robíš ako skutočne robiť.

A aký program majú prichystaný na prázdniny? Len nedávno sa vrátili z dvojtýždňového pobytu na chate Kamenistá pri Podbrezovej a chystajú sa aj do tábora do Porača. "Joj, v tábore bolo dobre. Chodili sme na huby, maliny, čučoriedky, jahody, na výlety a aj sa kúpať. Fotili sme sa, boli sme v jaskyni a na vláčiku a stali sme sa svedkami Barbaričovho Guinessovho rekordu," prekrikujú sa chlapci jeden cez druhého a spomínajú na tábor, ktorý mal však aj svoje negatíva. "Je pravda, že vychovávatelia boli na nás veľmi prísni. Milan sa skoro s jedným pobil, pretože mu napoly poukladané veci zobral a vyhodil von." Darmo, poriadok musí byť na 100 percent. Napriek tomu sú podľa vychovávateľov tieto prázdniny priam skvelé. Panuje výborná atmosféra a deti spolupracujú na veľmi dobrej úrovni. "Aj keď sú deti zlé, stále je za tým nejaká životná trauma, ktorú sa my snažíme zmierniť. No nie vždy to ide, pretože vonkajšia zmena nastane len keď nastane najprv zmena vnútorná," tvrdí pani vychovávateľka a my s ňou nemôžeme nesúhlasiť.

Čo sa týka vreckového, deti do 15 rokov dostávajú 215 a deti od 15 rokov 322 Sk mesačne. Od najmladšieho Ferka až po Milana a Miša všetci najradšej minú tieto peniaze na sladkosti. "Ja napríklad musím z vreckového stále platiť nejaké škody. Ale už sa mi stalo, že som musel zaplatiť aj to, čo som neurobil" sťažuje sa Paťo (15).

A ako si predstavujú svoje ideálne prázdniny? Štrnásťročný Gejza sa tu dostal, pretože v detskom domove už preňho miesto nebolo a spolu s Paťom sa zhodli na to, že super prázdniny sa dajú prežiť aj v polepšovni, ak je dobrý program. Ani Milan už nemá kde ísť, pretože nemá rodičov. Mišo zas sníva o mori alebo aspoň o pobyte pri nejakej vode, aj keď občas si zájdu okúpať sa na Bukovec. Na to sa vychovávateľ schuti zasmial: "Vidíte? Všade dobre, na Bankove najlepšie." A zdalo sa nám, že aj keď nie práve najradostnejšie, no niektorí s tým súhlasia.

No a pretože čas neúprosne pokročil a práca v záhradke nepočká, rozlúčili sme sa s partiou chlapcov, ktorí, zdá sa, vychádzajú spolu celkom dobre. Späť za našimi každodennými povinnosťami sme sa pobrali s tichou otázkou na perách - sú tieto deti až také zlé? Pôsobili predsa šťastne a detsky nevinne. Vychovávatelia zrejme vedeli, prečo na nástenku v domove pripli veľkými písmenami citát od Juvenalisa: "Nikto zlý nemôže byť šťastný."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.