hudobnou orientáciou. Kvôli súťaži došiel domov až z Izraela, aby tunajšiu verejnosť onedlho prekvapil svojím exoticky znejúcim albumom, na ktorom práve finišuje. Nie vždy mal však tento najstarší účastník SuperStar vo veciach tak jasno. Kým sa mu život rozhýbal tým správnym smerom, prežil si obdobia, kedy mu nebolo všetko jedno.
"Strašne som depkárčil. A depkárčim doteraz. Aj dnes ma ešte občas pochytí strašný smútok, ani neviem prečo. Keď to na mňa príde, hneď volám Katke a rozprávam jej, ako rád by som sa teraz k nej privinul a bol len s ňou. Každý máme občas také dni," krčí plecami Miro.
Obzvlášť búrlivé to bolo počas puberty.
"Porobil som riadne veľa chýb, bol som drzé decko, v škole som vyrušoval, robil som zle učiteľom, bola i štvorka z chovania. A mal som komplexy zo seba samého. Z toho, že nedokážem nabrať odvahu, aby som niečo urobil so svojím životom. Vedel som, že sa mi nepáči, ako žijem, ale nedokázal som to zmeniť. Vyrastal som na malej dedine, kde bolo treba ráno vstávať, kurkám trhať žihľavu, kŕmiť zajace, prasiatko, starať sa o záhradu. Boli to iné povinnosti a hlavne, neboli peniaze na to, aby som sa venoval spevu. To bolo to jediné, čo som chcel robiť. No mal som len túžby a pocit, že ma nikto nechápe. Asi som fakt potreboval spadnúť na dno, aby sa voľačo zmenilo, preto keď som mal sedemnásť, rozhodol som sa ísť robiť au pair v Anglicku. Tam som sa naučil starať sa sám o seba," vysvetľuje Miro, ktorý sám seba napokon našiel až pri svojom pobyte v Izraeli. Práve tam sa rozhodol nahrávať i svoj debutový nosič. O ničom inom ako o hudbe sa s ním teraz ani nedá rozprávať. Ako sám hovorí, nevie spávať, budí sa v noci o tretej a rozmýšľa nad textami. Ani sa človeku veriť nechce, žeby ozaj nemal inú vášeň ako spev.
"Ale, jasné, mal som voľakedy," priznáva naveľa. "Boli to motýle. Normálne som si ich vychovával priamo z húseníc. Zbieral som húsenice z rastlín, kŕmil som ich celú zimu, čakal som, kým sa zakuklia, až kým z nich neboli motýle. Tie som potom hneď preparoval a mal som z nich obrovskú zbierku. Bolo ich cez sto. Strašne ma to fascinovalo. Poznám všetky motýle podľa mena. No dnes sú už niektoré motýle zákonom chránené, veľmi ťažko sa hľadajú, tak už to nerobím. Ale príroda ma drží dodnes. Nedávno som bol na dva dni doma, tak sme sa s maminou vybrali do lesa na liečivé bylinky. Mám veľmi rád lipu a lipové čajíčky," poodhalil nám Miro prekvapivú stránku svojej duše.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
