deje? Akým spôsobom prijímajú udalosti, ktoré ovplyvňujú chod nášho štátu? Snažia sa skutočnosť zmeniť, alebo sa k nej len stavajú laxne? Inými slovami, zaujímajú sa mladí ľudia o politické dianie?
"Nedôveru a odcudzenie od politiky upevnil najmä komunistický režim," myslí si PhDr. Zuzana Kusá, CSc. Zo Sociologického ústavu SAV v Bratislave. Režim, ktorý fungoval do roku 1989 určite mnohých ľudí od politiky odradil, no je to ten pravý dôvod aj v prípade mladých ľudí? Pokračuje Zuzana Kusá: "To, čo mladých na politike mimoriadne odpudzuje, je práve jej pasívny - televízno-papučový charakter. Túto polohu neobľubujú ani v iných oblastiach a zaujímať sa o politiku rovnakým spôsobom ako to robia ich rodičia (sedieť pred televízorom a neúčinne šomrať) by možno pre mladých znamenalo istým spôsobom zostarnúť."
Podľa Kusej médiá síce nie sú príčinou toho, že ľudia sa dostávajú do polohy pasívnych politických divákov, no nezámerne túto rolu podporujú. "Prevaha prezentovania politiky len ako vystúpení vládnych predstaviteľov živí dojem, že pre občana niet inej možnosti ako vplývať na politiku, než hlasovaním vo voľbách." Na voľby sa nepochybne v demokratickom systéme kladie najväčší dôraz. Mladými ľuďmi sú však často prvo- a druhovoliči. Práve táto skupina si ešte len kreuje svoj názor na politiku, a preto sa častokrát stáva jednou z cieľových skupín predvolebných programov, mnohých politických strán. Inštitút pre verejné otázky (IVO) preto v tejto súvislosti vypracoval štúdiu, ktorá sa zameriava a sleduje názory a postrehy v predvolebnom zhone práve tejto vekovej triedy. Z názorov mladých ľudí podľa IVO vyplýva, že súčasné problémy society im nie sú ľahostajné a vnímajú ich s rovnakou vážnosťou. Sú to najmä problémy súvisiace s nedostatkom vhodných pracovných príležitostí, ako aj problémy im najbližšie, teda v oblasti školstva. V tejto súvislosti ich znepokojuje najmä korupcia v školstve. Stredoškolskí študenti korupciu na školách vnímajú dokonca ako ohrozenie ich šance dostať sa na vysokú školu.
Malé, ale o to odhodlané percento mládeže sa snaží do politiky aj angažovať. Spôsobov je hneď niekoľko. Prvým, pre mládež ako stvoreným spôsobom je vstúpiť do nezávislej mládežníckej organizácie, ktorej hlavnými bodmi v stanovách sú predovšetkým vplyv na vládu, či spoločenské dianie, ktoré sa predovšetkým dotýka mládeže. Najznámejšími a najväčšími takýmito organizáciami u nás sú Rada mládeže Slovenska, ktorá niektoré ďalšie podobné organizácie aj sama zastrešuje a Občiansko-demokratická mládež. Inými organizáciami podobného druhu sú environmentálne zamerané zoskupenia. Ich cieľ je síce sprvoti odlišný, t.j. ochrana životného prostredia, no častokrát ovplyvňujú aj najvyššiu politiku, či v špecifických prípadoch sa stavajú aj partnermi v rokovaniach, súvisiacich so životným prostredím. Najznámejšou takouto organizáciou je nepochybne nadnárodná organizácia Greenpeace.
Ďalšou formou politickej angažovanosti sú združenia mladých, pôsobiacich pri jednotlivých politických stranách. Ich cieľom je združovať mladých ľudí so zvýšeným záujmom o politiku a zároveň takých, ktorí majú svojím zmýšľaním a názormi najbližšie k programovému vyhláseniu konkrétnej politickej strany. Ich členovia zvyčajne neskôr vstupujú aj do samotnej strany.
Posledným spôsobom, taktiež nesporným výdobytkom demokracie je účasť na rôznych protestných zhromaždeniach, či petíciách. Protestné zhromaždenia však musia byť organizované v súlade so Zákonom o zhromažďovacom práve. Ako nám potvrdil kpt. Mgr. Martin Korch z tlačového odboru Prezídia PZ SR, "Zhromaždenie môže zvolať občan starší 18 rokov a tieto zhromaždenia sa musia oznamovať obci." Čo sa týka vekovej hranice zúčastnených osôb: "Zákon nestanovuje vekovú hranicu pre účasť na zhromaždení," dodáva Korch. Toto svoje právo naposledy využili práve študenti, keď sa usilovali o odvolanie ministra školstva Martina Fronca v súvislosti s novými maturitami.
Angažovanosť v poslednom prípade má podľa štatistík Slovenskej akadémie vied klesajúcu tendenciu. Rozpojenie individuálnych starostí a politického života je podľa Zuzany Kusej aj na základe iných ukazovateľov, či štatistík zrejmé. "Pre sociológov, ktorí pozerajú na svet z pohľadu možnosti ľudí ovplyvňovať podmienky svojho života, je to aj varovný jav. Pre politickú moc a tých, ktorí jej pomáhajú stabilizovať režim je to však radostná správa," uzatvára Kusá.
Zdá sa však, že najdostupnejšou metódou ovplyvňovania politiky a to nielen pre mladých zostávajú aj tak voľby. Prvovoliči sú lákavým sústom pre mnohé politické strany, preto je len na nich, aby sa rozhodli správne podľa svojho vedomia a svedomia. Práve politické vedomie mladým ale podľa sociológov neraz chýba. A tu niekde sa opäť začína začarovaný kruh. Šancu dokázať opak tak budú mať už 26. novembra vo voľbách do VÚC, alebo priamo v parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Čo hovoria o záujme prieskumy?
záujem/vek18 - 24 rokov25 - 29 rokov
Veľmi sa zaujíma5,210,2
Viac sa zaujíma ako nie34,735,4
Viac sa nezaujíma ako zaujíma46,043,3
Vôbec sa nezaujíma14,111,1
--------------------------------------
Nikdy by sa nezúčastnil (vek 17 24 rokov)199119992004
Podpísania petície16,27,415,4
Na povolenej demonštrácii14,531,232,2
Zdroj: EVS University of Tilburg, SÚ SAV a Ústav politických vied SAV a MK SRO 2005; údaje sú v %.
Autor: Lukáš SABO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
