financií Ivana Mikloša. Vyhlásili to poslanci Smeru Dušan Čaplovič a Robert Madej.
Reagovali tak na informáciu, že by súkromné vysoké školy mali dostať dotáciu 10 až 20 miliónov korún zo štátneho rozpočtu, ktoré by mali ísť z 300 miliónovej rezervy pôvodne určenej na dopady zákona o študentských pôžičkách.
Zámer ministerstiev financií a školstva kritizuje aj poslankyňa ĽS-HZDS a členka parlamentného výboru pre vzdelanie Ľudmila Mušková. Podľa nej sa spomenuté peniaze mohli použiť pre verejné univerzity alebo pre regionálne školstvo, napríklad na platy pedagogických i nepedagogických pracovníkov. "Záujem mladých ľudí o štúdium na vysokých školách prevyšuje dopyt. Poskytnutím dotácií pre súkromné vysoké školy môžeme vytvoriť dodatočnú ponuku vzdelávacích kapacít," uviedol hovorca rezortu financií Peter Papanek.
Štátna pomoc súkromným vysokým školám by mala zostriť konkurečné prostredie medzi vysokými školami a zvýšiť kvalitu vzdelávania. "Ministerstvo finacií je zároveň za posilnenie úlohy Akreditačnej komisie, aby kvalita súkromných vysokých škôl spĺňala štandardy," dodal Papanek. Upozornil, že v rebríčku TOP 100 európskych vysokých škôl sa nenachádza ani jedna zo Slovenska.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobia štyri vysoké školy, ktoré môžu požiadať o dotáciu - Bratislavská vysoká škola práva, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave a Vysoká škola manažmentu v Trenčíne.
Podľa hovorkyne minsterstva školstva Moniky Murovej Bratislavská vysoká škola práva, ktorej spoluzakladateľom je aj bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský, by na dotácie vzhľadom k výške školného nemala mať nárok. "Názory HZDSĽS a strany SMER-SD, zjavne svedčia o zbližovaní oboch opozičných subjektov," uviedol vo svojom stanovisku rezort školstva.
Autor: iš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
