2003. Veliteľka posádky Eileen Collinsová podľa plánu o 05:12 miestneho času (14:12 SELČ) naviedla stroj na perfektné pristátie na dráhe 22 leteckej základne Edwards v Kalifornii.
Raketoplán mal pôvodne pristáť v pondelok na Floride, ale zlé počasie to prekazilo. Včera boli v okolí Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral búrky a preto Discovery naviedli na základňu Edwards. Tú využili raketoplány už 49-krát. Pre prípad potreby bolo pripravené ešte tretie záložné miesto na pristátie, raketová strelnica White Sands v Novom Mexiku.
O 13:06 SELČ zapálila posádka Discovery ovládacie trysky a nechala ich horieť dve minúty a 42 sekúnd, aby naviedla raketoplán do atmosféry. Stroj bol v tom čase vo výške 329 km. Nasledoval približne hodinový kĺzavý let bez pohonu. Vo výške 120 km začal raketoplán pociťovať zohrievanie trením v atmosfére. Preto posádka pri klesaní zdvihla nos Discovery, aby bola najväčšej horúčave vystavená chránená spodná časť stroja. Tá môže vydržať teplotu až 1600 stupňov Celzia. Do atmosféry vstúpil raketoplán rýchlosťou 27 360 km/h, v okamihu, keď dosadol na letisku Edwards, mal rýchlosť 320 km/h.
Sedemčlenná posádka potom ostala v raketopláne ešte približne hodinu, kým sa dokončili všetky potrebné procedúry. So svojimi blízkymi, ktorí na nich čakali na Floride, sa stretnú až zajtra v kontrolnom stredisku NASA v texaskom Houstone.
Počas svojej misie, ktorá sa začala 26. júla, Discovery 219-krát obletel Zem a prekonal vzdialenosť 9,33 milióna km. Astronauti dopravili na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) 12 ton zásob a naspäť odviezli odpad a nepotrebné vybavenie, ktoré zbytočne zaberalo miesto na stanici. Hlavným cieľom misie však bolo vyskúšať nové techniky zavedené po katastrofe Columbie. Pri troch výstupoch do kozmu astronauti utesnili praskliny v ochrannom plášti z keramických doštičiek a vykonali bezprecedentnú opravu spodku trupu. Vymenili tiež jeden zo štyroch gyroskopov, ktoré ovládajú náklon ISS. Ak by raketoplán nepristál v utorok, musel by sa o to určite pokúsiť v stredu. Posádke by totiž vydržali zásoby iba do stredy a prístroje Discovery by tiež viac nedokázali odstraňovať oxid uhličitý z vnútorných priestorov.
NASA teraz bude musieť prepraviť Discovery na Floridu na chrbte obrieho transportného lietadla, čo bude stáť približne milión dolárov. Ďalšie lety raketoplánov do vesmíru dočasne zastavili, pretože pri štarte sa opäť odtrhol kus penovej izolácie z nádrže nosnej rakety. Podobný kus peny poškodil krídlo Columbie, a tá sa potom pri vstupe do atmosféry rozpadla. Tentoraz sa nič nestalo. NASA je presvedčená, že problém rýchlo vyrieši a predbežne naplánovala ďalší štart raketoplánu na 22. septembra.
Veliteľkou letu Discovery bola Eileen Collinsová (48), bývalá plukovníčka letectva a testovacia pilotka. V roku 1995 sa stala prvou ženou, ktorá riadila raketoplán. Teraz jej asistoval pilot James Kelly (41), takisto plukovník letectva a bývalý testovací pilot. Hrdinom letu sa stal Stephen Robinson (49), ktorý pracuje pre NASA 30 rokov. Toto bola jeho štvrtá misia a práve on počas nej vykonal odvážnu opravu na spodku trupu. Tri výstupy do kozmu vykonal počas svojho prvého letu japonský astronaut Šoiči Noguči (40), najmladší člen posádky. Prvý let to bol aj pre palubného inžiniera Charlesa Camardu (53). Naopak, zvyšní dvaja astronauti majú za sebou bohaté skúsenosti. Andrew Thomas (53) pôvodom z Austrálie počas svojej kariéry strávil predtým aj päť mesiacov na ruskej vesmírnej stanici Mir. Dva lety k Miru vykonala v 90. rokoch aj Wendy Lawrenceová (46), kapitánka námorníctva a pilotka vrtuľníkov.
Autor: maj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
