na Zelené pleso, aj prešovských študentov do Vysokých Tatier. Treba spomenúť známe výlety Štúrovcov, napr. na Devín a Kriváň, J. Kollára na Znievsky vrch a Vyšehrad. Tieto výlety sa počas národného obrodenia využívali aj na národnouvedomovacie ciele.

Prvé turistické organizácie vznikali v druhej polovici 19. storočia. Najväčší a najznámejší bol Uhorský Karpatský spolok založený v roku 1873. Po vzniku Československa v roku 1919 bol založený v Lipt. sv. Mikuláši Tatranský spolok turistický.

Turistika sa začala rozvíjať v mestskom prostredí v 19. storočí a to v rámci spolkov, ktoré podporovali jednak športové záľuby vyšších spoločenských vrstiev a jednak sa usilovali o udržanie zdravia obyvateľov pohybom v prírode. Košické turistické spolky mali najmasovejšiu základňu. Vo viacerých organizačných formách združovali viac milovníkov prírody ako výkonných športovcov. Ich zakladateľmi aj funkcionármi boli zemani a statkári, napr. Bórczayovci, Keczerovci, J. Antalfy, príslušníci inteligencie ako Jasovský prepošt a pápežský prelát Viktor Kaczvinský (1817 1893), rodák z Veľkého Šariša, hlavný inšpektor štátnych železníc a popredný člen Turistického klubu Emil Polinszky (1835 -1910). Z verejných činiteľov to boli mestský radca a zástupca mešťanostu Július Éder st. (1846 - 1911), mešťanosta Košíc Teodor Münster (1833 - 1919), mestský radca Dezider Löosz (1883 - 1941), lesmajster a zakladateľ Turistického spolku košického vidieka Štefan Szönyey (1846), podnotár župnej sirotskej stolice a propagátor cudzineckého ruchu JUDr. Eugen Truskovszky (1872). Z obchodníkov propagoval turistiku obchodník so železom Aladár Bielek (1840 - 1894) rodák zo Spišskej Soboty, kníhkupec a vydavateľ Gejza Jaschko (1875 - 1959), veľkoobchodník a podnikateľ Jozef Moll st., bankový úradník a spisovateľ Alexander Zakariás (1870 - 1957). Z robotníckych a remeselníckych profesií to boli najmä typografi Juraj Banekovics (1902 - 1928), ktorý bol aj redaktorom novín Kassai Munkás, Vojtech Stier (1884 - 1945), zakladateľ Sprostredkovateľne práce v Košiciach a významný činiteľ odborovej organizácie tlačiarov, obuvník, funkcionár košického Robotníckeho vzdelávacieho spolku a predseda Turistického spolku priateľov prírody Pavel Czeglédy (1867 - 1938), krajčír, funkcionár podporného spolku krajčírov a Kruhu remeselníkov, predseda Turistického spolku priateľov prírody Adolf Békefi (1871 - 1944).

Osobitnú pozornosť si zasluhuje rímsko-katolícky kňaz - kanonik Ľudovít (Lajos) Konrády (1859 - 1929), rodák z obce Slivník pri Slanskom Novom Meste. Podľa neho pomenovali jeho priaznivci chatu na Prednej Holici (Lajoška). Okrem priamej cirkevnej služby sa venoval výchove mládeže vrátane mládeže v polepšovni. organizoval Katolícky skauting, pomáhal spolku na ochranu žien, spolupracoval na založení inštitúcie Chlieb sv. Antona na pomoc chudobným. Počas 1. svetovej vojny sa zapojil do činnosti Červeného kríža a prispel k starostlivosti o ranených vojakov. Aktivity vyvíjal aj v turistických spolkoch.

Nadšencov turistiky, či už to boli náročné túry alebo výlety do blízkeho okolia Košíc pribúdalo. Na snímke ilustrujúcej tento článok je tiež skupina dvadsiatich výletníkov, ktorí sa na snímku aj podpísali. Žiaľ, nepodarilo sa nám zistiť, kde sa nachádza toto miesto.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.