impulzy, ktorými sa náš mozog musí zaoberať. Ľudský mozog však nie je stroj, a tak sa v súčasnosti začínajú objavovať zlyhania, o ktorých naši rodičia ešte nemohli mať ani predstavu. Jedným z takýchto zlyhaní je aj tzv. získaná strata pozornosti nový fenomén dnešnej spoločnosti, ktorý prednedávnom ako prvý opísal americký psychiater, Dr. Edward Hallowell.
Podľa Dr. Hallowella sa ADT (z angl. Attention Deficit Trait, čiže získaná strata pozornosti) veľmi podobá na vrodenú stratu pozornosti, s ktorou majú skúsenosti najmä detskí psychológovia. Spomínaný psychiater najprv skúmal administratívnych pracovníkov, ktorí sú zavaľovaní kvantom informácií, musia odpovedať na e-maily alebo dvíhať telefóny. Zistil, že ak sa na mozog valí čoraz viac podnetov, výkon mozgu postupne klesá. Aj keď sa nám zdá, že vynaložíme viac úsilia, v skutočnosti sa naša schopnosť myslieť z činnosti vytráca. "Logické spôsoby riešenia problému mozog postupne nahrádza naučenými postupmi, čo má jednoznačne za následok zníženú produktivitu našej práce," uvádza sa v Hallowellovej štúdii. V tejto označil aj niekoľko povolaní, ktorých sa tento problém bytostne dotýka.
Aj keď v príspevku študenti priamo spomenutí neboli, jednou zo skupín ktorá denne pracuje z veľkým množstvom nových informácií a zároveň najviac využíva modernú techniku, sú práve mladí ľudia. Ako nám aj potvrdil PhDr. Jozef Ihnacik, riaditeľ Krajskej psychologicko-pedagogickej poradne v Košiciach, toto zistenie nie je v psychológii ničím novým. "Dr. Hallowell mu dal iba nový a tiež trochu komerčnejší rozmer," myslí si PhDr. Ihnacik. Dočasnou poruchou straty pozornosti sú podľa neho jednoznačne ohrození aj študenti. "Študenti sú málokedy motivovaní na výklad látky len tým, že učiteľ tú látku vyloží. Majú celý rad iných podnetov, ktoré vznikajú aj v škole."
Mladí ľudia, čo je dané vekom, sú oveľa viac rezistentnejší voči chorobám či už fyziologického alebo aj psychologického charakteru. Sú preto mladí ľudia voči tomuto fenoménu odolnejší? Pokračuje Jozef Ihnacik: "Je to svojím spôsobom pravda, čo súvisí s adolescentným vekom. Je to taký vek, v ktorom sú psychologické funkcie najvýkonnejšie. Myslenie, pamäť, či pozornosť tak môžu byť aj napriek nadmernej záťaži oveľa funkčnejšie." Nie všetci študenti aj napriek spomínanému adolescentnému veku zvládajú vyučovací proces, v súčasnosti postavený na báze memorovania. "Školské učivo je naozaj postavené pamäťovo, čo vyžaduje vysoký a enormný stupeň koncentrácie. Akonáhle je učivo postavené na procesoch tvorivosti, pozornosť študentov môže oscilovať a môžu ju tak využiť vo viacerých úrovniach."
Tieto skutočnosti pred určitým časom vzalo na vedomie aj Ministerstvo školstva SR, ktoré avizovalo zmenu zákona o výchove a vzdelávaní. Ako nám potvrdil tlačový tajomník MŠ SR Branislav Kužela, "ministerstvo školstva SR predloží na jeseň nový zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý má nahradiť 15-krát novelizovaný zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) ešte z roku 1984." Vzhľadom na ADT bude mať zákon kľúčovú úlohu najmä v tom, že jeho cieľom bude minimalizovať množstvo učiva a vo vyučovacom procese vytvárať priestor na tvorivosť.
Zrejme najúčinnejším spôsobom ako ADT odbúrať je dovolenka, respektíve prázdniny. Tieto si však nemôžeme dopriať vždy, keď to potrebujeme. Ako teda odbúrame svoju stratu pozornosti, keď sme zatiahnutí do víru každodenných udalostí? PhDr. Jozef Ihnacik v tomto smere radí: "Dôležité je skutočne vnímať to, čo sa učíme, napríklad podčiarkovaním dôležitých faktov, či prepisovaním už naučeného učiva.
A čo je podstatné pre tréning samotnej pozornosti? "Je dobré sa najprv koncentrovať na relatívne ľahkom učebnom materiáli a následne prejsť na učivo ťažšie." Podstatné je aj pre bežného človeka zmeniť kategóriu činnosti. "Ak sa človek vo svojej práci zaoberá duševnou činnosťou, je dobré, aby sa vo voľnom čase zaoberal telesnými aktivitami a naopak." To sa v konečnom dôsledku vzťahuje aj na študentov.
Dr. Edward Hallowell na záver radí, aby sme si načasovanie svojej práce usporiadali. "Ak máme pocit, že nás neustále naháňajú termíny, mozog začína fungovať podľa vzorcov vytvorených pôvodne pre prípad, že by nás naháňala divá zver." V takýchto prípadoch podľa Hallowella mozog začína myslieť akoby čiernobielo a aj napriek tomu, že sa vplyvom adrenalínu výkonnosť zvýši, v skutočnosti mozog nie je schopný vyprodukovať originálny nápad ani žiadnu hlbokú myšlienku.
Je teda nad slnko jasnejšie, že študenti, ktorí majú svoje štúdium prehľadne usporiadané, tak dosahujú aj lepšie výsledky a v konečnom dôsledku sú menej zaťažovaní. Multitasking mozgu, ktorým sa niektorí zvyknú aj chváliť, je totiž len ilúzia.
Autor: Lukáš SABO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
