korunovaná za novú slovenskú kráľovnú krásy Miss 2005. My sme sa s ňou o všeličom možnom porozprávali a prinášame vám najzaujímavejšie Ivicine odpovede.

Od veľkého finále prešlo niekoľko mesiacov, ako hodnotíš toto obdobie?

- Všetko sa vlastne začalo aprílovým finále. Následne na to sa nakopilo veľa rôznych vecí. Rozhovory, dokrútky, stále niečo nové a zaujímavé a zatiaľ všetko veľmi príjemné. Absolvovala som niekoľko zaujímavých akcií, všelijakých podujatí, "oddovolenkovala" som si vyhratý zájazd s ostatnými finalistkami, bola som točiť na Sardínii reklamné dokrútky pre jednu cestovnú kanceláriu a mnoho iného.

Môžeš teda skonštatovať, že v tvojom živote nastali veľké a príjemné zmeny... Stíhaš vlastne školu?

- No určite, že zmeny sa odohrali. Čo sa týka školy, na univerzite som našťastie všetko zvládla fajn, všetky skúšky mám urobené, takže hrdo hlásim, že tretí ročník je úspešne ukončený. Zvládla som to!

A čo budúcnosť?

- No, ťažko povedať, uvidíme. Určite by som z môjho "kraľovania" chcela niečo prospešné vyťažiť. Ten rok, keď je človek v centre diania, dá veľa kontaktov, veľa nových ľudí a stretnutí, takže je to fajn. Určite chcem však pokračovať škole. Potom, ak sa bude dať, tak bez prerušenia. A keď ju dokončím, tak sa chcem venovať práve tomu, čo študujem. To znamená obchod a marketing. Takže svoju budúcnosť by som rada zaradila možno do nejakej mediálnej sféry, reklamy alebo niečoho podobného. Uvidíme.

Si momentálne so svojim životom na Slovensku spokojná?

- Ja som pred súťažou miss robila štyri roky modeling. Veľa som cestovala a vždy mi bolo smutno za domovom. Aj napriek tomu, že každý vlastne len nadáva, je to moja rodná krajina, je mi tu dobre a asi tu zostanem. Neviem. Nejak som nad tým nerozmýšľala.

Ako vlastne tráviš leto, ak sa toto dá nazvať letom?

- Po akcii na Domaši som mala viac-menej voľno. Naposledy teda asi u vás na východe, zatiaľ nič pracovné naplánované nemám. A určite pôjdem na cestu okolo sveta, na ktorú sa veľmi teším. Ako som už mnohokrát spomínala, veľmi by som chcela ísť na Kubu. O Kube som videla mnoho dokumentov, môj oco tam bol a veľmi sa mi páči kubánska kultúra. Tie ich staré uličky plné domčekov, kaviarničiek, parádne staré americké autá a tak...

Prečo sa nemaľuješ ako iné dievčatá? Je síce pravda, že si prirodzene pekná, ale nepoužívaš žiaden make-up?

- Veď je už tma, tak nič nemôžeš vidieť! (Smiech) Ale nie... čo ja viem? Niekedy sa maľujem, nemôžem povedať, že sa nemaľujem vôbec... Musím sa však priznať, že ja sa vlastne ani poriadne maľovať neviem. Nič také ako vyhrať sa s očnými tieňmi alebo niečo podobné mi nič nehovorí. Ja si pomachlím narýchlo oči a hotovo.

Ako tráviš svoj bežný deň?

- Ja strašne rada spím. Viem byť hore do druhej, tretej ráno a potom to na druhý deň vyzerá tak, že spím aj do dvanástej. Vstanem, najem sa... A jem čokoľvek. Všeobecne mám rada taliansku a slovenskú kuchyňu. To mi chutí, naopak, nemusím však morské obludy a príšerky. A nerada skúšam nové jedlá, lebo sa bojím, že keď si to objednám, potom to nezjem.

Ako si teda pri tvojom štýle jedenia, že ješ kedy chceš a čo chceš, udržuješ postavu?

- No... Mám asi dobrý metabolizmus. A veľa sa potím, fakt!

Ako si po takomto náročnom dni predstavuješ svoj ideálny relax?

- Stačí mi ľahnúť si do postele, pozrieť nejaký dobrý film v telke, ísť do kina či prečítať si zaujímavú knihu. Mimochodom, strašne som sa teraz namotala na spisovateľa Paula Coela. Už som od neho prečítala asi štyri knižky. A teraz samozrejme čítam bestseller DaVinciho kód. Už som za polovičkou, pomaly ho dočítam, takže sa teším.

Čo si robila v detstve?

- Keď som mala 6 rokov, tak som asi rok chodila na balet. Ale potom som mala problémy s kolenom, takže som to nechala. Potom som chodila päť rokov na klavír, to zas chcel otec. Tak som išla, ale mňa to nebavilo. Nebolo príjemné doma cvičiť, byť zavretá v izbe a trénovať, kým moji kamaráti zatiaľ behali po vonku. No a potom som začala s tým spomínaným modelingom až som to ukotvila v súťaži Miss 2005. A čo sa týka školy, tak najprv som chodila štyri roky na základku do Petržalky, potom som plánovala ísť na Osemročné Gymnázium na Vazovovej v Bratislave. Tam som sa však nedostala, tak som ostala na základke, išla som však do triedy, ktorá bola pripravovaná špeciálne na štvorročné Gymnázium na Vazovovej. Tam som sa dostala a po ňom som išla na univerzitu.

A aká si bola študentka?

- Ja som sa vždy s každým profesorom snažila vychádzať veľmi dobre. A myslím, že sa mi to darilo. Robila som referáty, bola som aktívna, takže som žiadne konflikty nemala. A aj keď som mala, tak mi nerobilo problém ísť sa ospravedlniť a vysvetliť si problém. So spolužiakmi sme boli na strednej perfektná partia, dokonca sa doteraz stretávame, takže na tie časy rada spomínam. Z predmetov som mala rada matematiku, to na základnej a aj strednej, na základnej som milovala slovenčinu. Mali sme fantastickú slovenčinárku, ktorá mi vyhovovala a strašne dobre ma pripravila na strednú. A čo ja viem? Dejepis ma moc nebavil. Ani chémia. Biológia aj s geografiou ešte ušli.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.