ministerskú hlavu, doviedli politickú scénu na prvý pohľad až na pokraj neriadenej anarchie. Predseda ANO si rozmlátil stranu, odvrhol najbližších súputníkov, postavil do pozoru opozíciu, ktorá vyštekáva o predčasných voľbách, a vytvoril také zdanie nestability moci, že okrem skvele zorientovaného Dzurindu a špičiek KDH a SMK sotvakto na Slovensku tuší, či koalícia existuje alebo ju zrušil Gašparovič, keď Ruskovi v neprítomnosti odovzdal odvolávací dekrét.
Hoci sa očakávalo, že po premiérovom ultimáte Ruskovi - odstúpiť včera do desiatej - sa na predsedníctve ANO nebudú zavárať uhorky, návrh na odvolanie ministrov Zajaca a Tótha zamiešal rozumom aj otrlých pozorovateľov. Vysvetlenie Tótha, že Rusko chce byť vykopnutý do opozície, a nie odísť sám, vyzerá zdravo, je ale prešpekulované. Nepriamo tomu nasvedčuje, že stranícka čistka, ktorú Rusko spustil, kosí všetkých, čo sa postavili proti nemu. V tejto projekcii by bolo nelogické, keby mal šetriť práve ministrov. Omnoho pravdepodobnejšie je, že Rusko proste nedokáže strpieť ľudí, ktorí sa mu vzoprú. Iný názor ľudí (hoci vo vážnej veci), s ktorými dlhé roky ťahal stranu, by predsa pre normálneho, mentálne nepoškodeného, nepomstychtivého politika nemohol by impulzom, aby zmasakroval dlhoročných kolegov.
Načo sú čistky dobré? Odstúpiť z funkcie ministra by musel Rusko tak či tak. Ani Lintner, ani Malchárek či ďalší zároveň po ňom nevyžadovali, aby rezignoval aj na post predsedu ANO (hoci by sa patrilo). Teraz už nevidia inú cestu (iná vec je, že nepochodia, v krajoch ich dedinčania čiapkami pobijú). Kde je tu politická logika, predvídateľnosť skutkov, tolerancia k odlišnému názoru? Že Pavol Rusko je konfliktná a panovačná osoba, je známe, odkedy po jednom opúšťali ANO Danko, Nemcsics, Opaterný a celá kompánia. Ale takýto rozval? V situácii, keď by sa mal s naštrbenou dôverou snažiť, aby valy, ktoré štyri roky budoval, okolo seba stmelil?
No dobre - slovenskej politike vôbec neublíži, ak Rusko sám seba zahrabe. (Predstavy, že v opozícii bude zbierať s podporou Markízy percentá, sa rýchlo ukážu ako jalové.) Problém nie je žiadny, keďže predvídateľný vývoj krajinu skôr stabilizuje ako rozkolíše. Osem poslancov ANO, ktorých Rusko dal do kliatby, sa dostáva do pozície sily, ktorá zrejme udrží doterajší charakter menšinového vládnutia. Preto mohol Dzurinda už včera s veľkým prehľadom signalizovať, že Tótha a Zajaca podrží. Diskusie o tom, že premiér je z koaličnej zmluvy povinný oboch ministrov odvolať, ak ANO navrhuje, sú smiešno-absurdné nielen vzhľadom na etický problém ANO pod vedením Ruska, ale i na samotné znenie koaličnej zmluvy. Už pri odchode SF z SDKÚ sme písali, že od tej chvíľe môže ktokoľvek a kedykoľvek aktivovať článok o zániku koaličnej zmluvy v prípade, "ak dôjde k takým zmenám subjektov, ktoré zásadným spôsobom menia pomer síl v NR SR". Je len na Lintnerovi a spol., akou formou sa nová zmena síl manifestuje, všakáno... Vyhrážka ANO predčasnými voľbami, ku ktorej sa pridali Martináková aj s Ficom, sú z iného sveta. Netreba ani kalkulačku, stačí ruské počítadlo a informácia, že rozkolom v ANO sa nič nemení na fakte, že kvórum pre skrátenie volebného obdobia je stále 90 hlasov. (Geniálny bol Ševc: "Ak nie predčasné voľby, tak aspoň skrátenie volebného obdobia".)
Vôľa pokračovať v koalícii, ktorú predstiera alebo myslí vážne Rusko, je minimálne po oznámení Ivana Mikloša, že v kauze prevodu 1,5 miliardy Sk dáva podnet na trestné stíhanie, nerealizovateľná. Indície smerujú k poznaniu, že na odchod Pavla Ruska z MinHo bol skutočne najvyšší čas. Prvým z argumentov je, samozrejme, podozrenie na miliardový švindeľ, ktorého vyšetrenie by mohol skomplikovať každý deň Ruska v úrade navyše. Sú však aj presvedčivé, a takisto miliardové, dôvody politické. Napríklad investičný plán Enelu, ktorý počíta s dostavbou Mochoviec s garanciami štátu a Rusko mu už dal zelenú. Ďalej situácia okolo výstavby Kia, ktorú ministerstvo - po minulotýždňovom výroku žilinského súdu je to už stopercentné - zásadne nezvládlo. Ďalej investičné stimuly - je zrejmé, že bohapusté rozhadzovanie je treba zastaviť. To, čo si žiadny ekonomický analytik nevšimol, ale už dva roky beží, je alternatívna hospodárska politika, ktorú Rusko realizoval proti Miklošovi. A, čo je dosť prekvapujúce, stále väčšmi sa presadzoval. I tejto škodlivej dvojkoľajnosti urobí odchod Ruska i celej ANO do opozície koniec. Len dobre.
Dzurindova koalícia zaiste nepatrí medzi krásy Slovenska. Ruskov pád jej ale len pomôže, hoci všetky kazy, samozrejme, zďaleka nevymaže. Aj keď žalmy nad morálno-etickými vlastnosťami slovenských politikov vystúpili v Ruskovej kauze k úplnému zenitu, posledná zomiera nádej, že zmenky ohlasujú katarziu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
