majú. Podľa Centrálnej evidencie obyvateľstva v Banskej Bystrici žije na Slovensku 346 žijúcich Bystríkov. Sedemdesiatpäť z nich je združených v klube, ktorého zakladateľom je Košičan Bystrík Bugan.

V Čechách existujú stretnutia ľudí s rovnakými priezviskami. Na svoje si tak už prišli Novákovcovi či Polákovci. Ale o tom, aby sa stretávali ľudia s rovnakým krstným menom, zatiaľ nebolo počuť nikde u nás ani v Európe. Čo viedlo Bystríka Bugana, dnes už úspešného absolventa práva, k založeniu tohto klubu? "V detstve som si myslel, že som jediný. No neskôr som pochopil, že toto netradičné meno má viacero Slovákov. V roku 2000 som sa rozhodol založiť klub. Dnes združujeme už 75 aktívnych členov a s asi 150 ďalšími sme v kontakte. Čestným predsedom sa stal dirigent Bystrík Režucha, po ktorom sú pomenovaní mnohí členovia klubu. Hlavným cieľom je propagovať a zviditeľňovať naše meno. Chceme aj vyzdvihnúť osobnosť sv. Bystríka, ktorý bol nitrianskym biskupom a mučeníkom v 11. storočí. Ďalší cieľ je úplne jednoduchý aby sa Bystríkovia mohli vzájomne spoznať a podeliť sa s tým, ako sa im s týmto netradičným menom žije."

Heslo klubu je preto jednoznačné: "Bystríkovia všetkých krajín, spojme sa!" Členovia pre svoje meno horlia a chcú, aby nikdy nevymizlo z kalendára, aj keď majú ťažké srdce na teroristov, ktorí poškvrnili deň ich menín (11. 9.) útokom na newyorské dvojičky.

Bibo, Bystro, Bystrúšik…

A mnoho ďalších zdrobnenín získavajú títo muži. Mimochodom, sú roztrúsení po celom Slovensku. Najviac je ich v Bratislave (31), v Košiciach sú ôsmi, ale troch kamarátov majú aj v Čechách a jeden Bystrík žije v USA. Z histórie je podľa jazykovedcov isté, že toto meno je slovanské, aj keď v stredoveku sa objavovalo aj vo svojom latinskom tvare Bestredius či maďarsky Beszteréd, Besztrik. V čase pohanstva malo meno vystihovať charakter človeka. Po stáročia bolo pre Slovákov príznačné, že rodné mená dávali často podľa mien, ktoré nosili ich rodičia, starí rodičia, súrodenci rodičov alebo starých rodičov. Takýmto spôsobom sa určité mená opakovali v rodoch od stredoveku. Až za vlády Františka Jozefa sa udomácnili mená a priezviská pomenúvajúce remeslá, či výzor.

História je menu Bystrík priaznivo naklonená. Podľa nej sú títo muži zameraní dosť materialisticky so sklonom k lenivosti a prácu si vysvetľujú po svojom. Vedia šťastne zmiešať city, labužníctvo, zahálku aj lásku. Sú to veľkí pôžitkári, ktorí by najradšej čakali v tôni stromu, kým prejde deň. Zväčša sú to vraj vynikajúci študenti technických predmetov. Stávajú sa úradníkmi, učiteľmi, obchodnými zástupcami veľkých firiem. Majú dušu odborníka a vo svojom odbore vyvíjajú neustále aktivity. Bystríkovia majú vyberaný vkus, deťom venujú plno nehy, ale len pokiaľ veľmi nerušia ich malý raj. Stále sa snažia rozdávať dobrú náladu a šíria okolo seba pokojnú radosť zo života.

A na čo sú hákliví? B. Bugan: "Je pre nás urážkou, ak si niekto pomýli naše krstné meno s priezviskom, alebo nás dokonca napíše s mäkkým i po b. Inak však zisťujeme, že sme vďaka netradičnosti aj dosť obľúbení. Najmä pri nadväzovaní kontaktov môžeme hneď začať s vysvetľovaním svojho mena. Ľudí to dosť zaujíma..."

Svätí, medzi ženami obľúbení...

Do rodiny bystrých patrí aj bývalý prednosta OÚ v Kežmarku Ing. Bystrík Václav, žijúci v obci Rakúsy. Traduje sa, že po ňom pomenovalo svojich synov aj niekoľko Rómov z tejto obce. Pán Václav môže byť teda hrdý na to, že odkaz sv. Bystríka šíri ďalej. Ako prišiel k svojmu menu on? "Je to veľmi zaujímavé, ale moja mamka sa už ako 10-ročná rozhodla, že raz tak pomenuje svojho syna. Inšpiroval ju k tomu pán farár, ktorým im na náboženstve rozprával o tomto svätcovi. Mama svojmu odhodlaniu ostala verná, výsledkom som ja."

Bystrík Václav si na svoje detstvo spomína takto: "Spočiatku som svoje meno vôbec nemal rád. V rodine boli väčšinou Jozefovia - obaja dedovia i strýko sa tak volali, podobne ako mnohí moji kamaráti. Dlho som si myslel, že by bolo lepšie, keby som bol aj ja Jožko. No postupne som si zvykol a zapáčilo sa mi, ako sa volám."

Podľa charakteristiky vraj Bystríkovia milujú ženy. Mal to Bystrík Václav ľahšie aj v tejto oblasti? "No, neviem, či leteli na mňa, alebo na to, ako ma oslovovali... Ale jedna mi tvrdila, že sa volám exoticky!"

Bystrík Václav je hrdým otcom dvoch dcér a syna. "Pokracujeme v slovanskej tradícii. Nesie meno po dalšom svätcovi Mojmírovi."

Na svoje meno je velmi hrdý aj starosta obce Dubovica Bystrík Hudák. "Janko, Jožko, Duri môže byt hocikto. Ale Bystrík, to už predsa len inak znie!" Nebohý otec chcel mat z neho Silvestra, ale mama oponovala: "Také dluhé meno, kým ho povim, ta mi chlopec ujdze!" Nakoniec sa im však zapácil životopis muceníka Bystríka a tak prišiel starosta Dubovice k menu, ktoré ho k svätosti priam navádza. On sám však po knazstve netúžil.

Je štastne ženatý, aj ked manželka to s ním od zaciatku nemala lahké. "Spociatku si nemohla privyknút ani na mna, ani na moje meno. Ale po case predsa len privykla...," dodáva s úsmevom a nezaprie v sebe betára. Ale aj velkého organizátora. Ako správny Bystrík má všetko pod kontrolou. Aj to, kde v okolí má menovcov: "Jeden je v Rožkovanoch, další v Kamenici a v Slavkove. Len v Dubovici som iba jeden. Ale obcas "vplývam" na chlapov v krcme, že by sa mohli trochu spamätat a porozhliadat okolo seba!" Toto je aj jeden z vedlajších cielov klubu aby pribúdalo novorodencov s týmto menom. Ved ako hovorí Bystrík Hudák: "Šak je to také šikovné meno!"

Majú vlastný vrch i pálenku

Členovia klubu sa každý rok stretávajú na mieste, ktoré sa spája s osobou sv. Bystríka, alebo má iný súvis s ich menom. A príležitosti majú naozaj dosť. V septembri roku 2002 uskutočnili slávnostný výstup na kopec Bystrík (704,3 m. n. m.) v Pieninách na severovýchode Slovenska. V roku 2004 navštívili Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, kde sa dozvedeli o svojom patrónovi viac. Bystrík Bugan dopĺňa: "Usilujeme sa o to, aby v Nitre bola po našom menovcovi pomenovaná ulica a odhalená socha. Všetko je v štádiu rokovaní. Ale sme hrdí na to, že Ulica Sv. Bystríka už existuje. Nachádza sa v Žiline."

Označenie Bystrík nesie aj vrch v okrese Stará Ľubovňa, či výhybka na trati lesnej železničky pri Medzilaborciach. V budúcich rokoch sa Klub možno stretne aj v zahraničí v Podkarpatskej Rusi je vrch Bystrík a v Sarajeve (Bosna a Hercegovina) majú bystríkovci dokonca svoje sídlisko.

Na stretnutia klubu pravidelne chodí aj jeho najmladší člen jedenásťročný Bystrík Mitura z Krížovej Vsi. "Na výlety ma doprevádza otec. Medzi mojimi veľkými kamarátmi mi je dobre. Sám by som už chcel byť dospelý. Mohol by som si robiť tak oni, čo chcú...."

Ani tento rok v septembri nevynechajú oslavu svojich menín. Uskutoční sa pri potoku Bystrík v pohorí Branisko nad obcou Granč - Petrovce pri Spišskom Podhradí. "Je to aj určitá tradícia, aby sa po stretnutí odborno-náučnom (Nitra), či spoločenskom (Bratislava) uskutočnilo stretnutie v prírode. Najväčšie oslavy však chystáme na budúci rok, kedy pripravujeme konferenciu z príležitosti výročia umučenia sv. Bystríka (1046 2006)," objasňuje predseda klubu.

Bystríkovia sa nielen radi túlajú. Vďaka nápadu Bystríka Imreho majú aj vlastnú pálenku. Jej receptúra je však prísne tajná a nevedia ju dokonca ani ostatní menovci.

Pribudnú ďalší?

Predseda klubu Bystrík Bugan je vďačný svojim rodičom, že ho pomenovali tak zaujímavo. No na srdci mu leží osud aj ďalších Slovákov, hoci ešte nenarodených. "Každoročne sa na Slovensku narodia len asi piati nositelia tohto mena, čo je veľmi málo. Preto by sme chceli požiadať rodičov, aby sa vrátili k tradícii slovanských mien a vyberali si aj toto meno. Taktiež pozývame všetkých malých i veľkých Bystríkov do nášho klubu. Viac informácií možno nájsť na http://bystrik.webpark.sk."

Autor: Dagmar BOHUŠOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.