faktorov ovplyvňujúcich naše zdravie. Odborníci sa nezhodujú v názore na jeho vzťah k srdcovým ochoreniam a verejnosť presne nevie, čo cholesterol vlasne je. Ľudia si často zamieňajú dva druhy cholesterolu - cholesterol obsiahnutý v potrave a krvný cholesterol.
Cholesterol druhého typu je pre náš metabolizmus nevyhnutný. Pečeň denne vyrobí až jeden gram cholesterolu, voskovitej hmoty podobnej tuku, ktorá je súčasťou všetkých buniek. Krvný cholesterol sa zúčastňuje aj na tvorbe niektorých hormónov a pomáha vytvárať vitamín D a žlčové kyseliny dôležité pre trávenie. Srdcové ochorenie, spôsobené vysokou hladinou cholesterolu, hrozia najmä osobám s dedičnou dispozíciou, i keď k dôležitým faktorom patrí aj spôsob stravovania a obezita. Dedičné danosti nezmeníte, ale môžete zmeniť svoje stravovacie návyky.
Meranie hladiny krvného cholesterolu je dnes pomerne bežný úkon, ale na jeho výsledky sa môžeme úplne spoľahnúť len vtedy, ak sa robí pod lekárskym dohľadom. Hladina cholesterolu sa určuje v milimoloch na liter (mmol/l) a podľa nej sa vypočíta riziko srdcového ochorenia. Ak je hladina cholesterolu menej ako 5,2 mmol/l jedná sa o nízky rizikový faktor. V rozmedzí 5,2 - 6,5 mmol/l ide o priemerný rizikový faktor. Ak je hladina v intervale 6,5 až 7,8 mmol/l hovoríme o mierne zvýšenom rizikovom faktore. V prípade, že hladina je väčšia ako 7,8 mmol/l, ide o vysoký rizikový faktor.
Pri stanovení rizika sa samozrejme berú do úvahy ešte ďalšie faktory, ako je výskyt srdcových ochorení v rodine a individuálny životný štýl. Napríklad hodnota 6,4 môže byť prípustná pre zdravého muža bez ďalších rizikových faktorov, ale pre človeka, u ktorého sa prejavujú príznaky anginy pectoris, alebo v ktorého rodine sa toto ochorenie vyskytovalo u viacerých generácií, je varujúca.
Autor: ren
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
