jedinečného krasového územia. Na sever hraničí s Revúckou vrchovinou (približne v okolí sedla Strieborné), na východe spadá strmými okrajmi do riečneho kaňonu Štítnika až ku Plešivcu, na juhu a západe hraničí s Jelšavskou kotlinou a údolím rieky Muráň. Jej povrch je pomerne malý, v najužšom mieste dosahuje plošina planiny len necelý kilometer a jej dĺžka je približne 12 kilometrov. Plocha planiny činí približne 50 km štvorcových. Najvyššími kótou je Veterník (610 m) v strednej časti.
Aj keď je povrch planiny takmer kompletne zalesnený a povrchové krasové javy sú redšie, než na iných planinách, aj na ´Koniari´, ako zvyknú toto územie nazývať najmä jaskyniari, je toho zaujímavého neúrekom. Jeho južná časť je súčasťou Národného parku Slovenský kras, všetky podzemné priestory jaskýň a priepastí chráni zákon automaticky a interesantná je aj Národná prírodná rezervácia Pod Strážnym hrebeňom, ležiaca na takmer 100 hektároch východných úbočí planiny. Vyskytujú sa tu teplomilné a suchomilné skalné stepi a porasty drieňových dúbrav. Vyskytujú sa tu vzácne druhy flóry a fauny.
Ako v útrobách všetkých planinách, aj v Koniarskej sa nachádzajú podzemné priestory - jaskyne, priepasti a ponory, hoci ich početnosť za známejšími a väčšími planinami zaostáva. Speleológovia registrujú na Koniari necelých 40 podzemných lokalít.
Medzi významné sa radia priepasť Veterník vo svahoch rovnomenného vrchu. Je hlboká 32 metrov, jej priestory majú dĺžku 77 metrov. Boli v nej objavené antropologické nálezy. Nad Plešivcom, pri zvyškoch Plešivského hradu, leží Hradná priepasť, hlboká 27 metrov a dlhá 32 metrov. Má pozoruhodnú výzdobu. Medzi ďalšie významné priepasti patria Strieborná jama (-51,4 m), Orechová, či Jubilejná priepasť.
Z jaskýň je zrejme najvýznamnejšou Gemerskoteplická jaskyňa na západnom úpätí planiny. Je dlhá až 510 metrov, hlboká 32 metrov. Je to fluviokrasová jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Okrem nej je v tejto oblasti niekoľko ďalších jaskýň, niektoré z nich sa viažu na ponory a vyvieračky na úpätí planiny.
BEDEKER
Prístup: Celou planinou vedie jediný, zeleno značený turistický chodník. Začína sa v Plešivci (218 m), odkiaľ stúpa strmými okrajmi planiny na jej plošinu. Prechádza okolo niekoľkých závrtov a v mierne zvlnenom teréne klesá k horárni Drieňová studňa (320 m, 2 a 1/2 h). Odtiaľ stúpa do husto zalesnených častí, traverzuje Veterník a prichádza až do sedla Strieborné (501 m). Tu sa samotná planina končí, značka pokračuje južnými partiami Revúckej vrchoviny cez Tri chotáre (674 m) a sedlo Šebeková (615 m, 5 h) až ku sedlu Hrádok (600 m, 5 a 1/4 h) na ceste medzi Štítnikom a Jelšavou, kde je autobusová zastávka.
Zaujímavosti okolia: Ochtinská aragonitová jaskyňa, Plešivská planina, Gombasecká jaskyňa, Silická planina, Silická ľadnica, jaskyňa Domica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
