deň, v nedeľu pri raňajkách ho vidia po týždni deti, ináč poznajú iba jeho hlas z mobilu. Drie sám, lebo nikomu neverí, stráca priateľov, veď nemá na nich čas, najväčším problémom je pre neho ísť na dovolenku, lebo vraj stratí dva týždne. Nepije, nefajčí, ale je chorý prácou" - to sú slová matky dvoch detí - dvojročného dievčatka a osemročného chlapca.
S takýmto problémom nie je tridsaťročná pani Alena na materskej dovolenke sama. Podobné trápenie majú všetky manželky workholikov rôznych profesií. Workholikom nemusí byť iba podnikateľ. Pre takéhoto človeka je práca všetkým a je nad všetkým. Pri každom oddychu je nervózny a má výčitky svedomia, že niečo zanedbá a bude to musieť po nociach dohnať.
Lenže ľudský organizmus sa vyčerpáva a niet sa čomu diviť, ak sa tento typ nervovo zrúti a možno skončí v nemocnici s infarktom v lepšom prípade u psychiatra, a ignorujúc jeho rady o oddychu, si dá deň prestávku a pokračuje v obvyklom životnom štýle. Viac sa stará o svoje auto, ako o zdravie.
Múdre manželky by mali v záujme dobra svojho partnera trvať na určitých pravidlách a predovšetkým trvať na dovolenke. Tá by mala byť najlepšie štrnásť dní, ináč nemá zmysel. Prečo? Pri jednotýždňovej sa v prvé dva dni adaptujete, dva dni oddychujete a zvyšok, to sú už prípravy na odchod a myšlienky na to, čo vás čaká doma. Krátka dovolenka je iba útek od problémov a nemá žiaden efekt. Preto treba apelovať na pud sebazáchovy, v rámci ktorého si aj ten najväčší workholik musí uvedomiť, že všetko má svoj čas, že ľudský organizmus nie je stroj riadený tlačidlami a že "nenahraditeľných a nezastupiteľných" je na cintorínoch dosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
