mexická tortilla, nemecký pumpernickel, škótsky bannock, turecký chlieb bazlama, indické chapati, arabský pita chlieb či kalorický chlieb na americký spôsob, v ktorého striedke nájdeme figy, datle či kandizované ovocie.
Vrátili ste sa z dovolenky a prvé, na čo ste sa vrhli, bol náš chrumkavý chlieb? Ten, čo ste skúsili v cudzine, bol len paródiou na chlieb? Dobre upečený peceň chleba, ako ho poznáme na Slovensku, naozaj nie je v mnohých krajinách bežným predajným artiklom. Často dostanete len akési gumené biele krajce bez chuti a vône. Bochníky chleba, ktoré sa tam predávajú v supermarketoch, sú tiež len akési nedopečené nepodarky. Riadny poctivý chlieb sa dá kúpiť v malých pekárničkách, ale je aj patrične drahý.
Slovenský chlieb chutí cudzincom
Náš chlieb sa vraj právom považuje za najlepší na svete. Japonci, Taliani, Gréci, ale aj Američania si vysoko cenia dobrý slovenský chlieb. "Niektorí turisti si cestou domov berú so sebou viac kusov a nevedia pochopiť, prečo takú lahôdku nevyvážame do Tokia," tvrdí cestovateľ Ľudo Jambrich. Moderátor Peter Justin Topoľský, ktorý je známym znalcom luxusných reštaurácií po celom svete, tvrdí, že taký dobrý chlieb, aký objavil v malej dedinke pri Vrátnej doline, ešte nejedol. Do Ameriky si so sebou zobral 30 chlebov. "Stačilo mi päť, ale zobral som aj pre kamarátov. Je to najpoctivejší chlieb na svete," nadchýnal sa.
Slováci však majú iný názor. V hypermarketoch je síce pestrý výber aj z desiatich či pätnástich druhov chleba, ale po miniprieskume iba máloktorý je príjemne vypečený a mäkký. Ani chlieb z vlastnej pekárne hypermarketu často nemá zodpovedajúcu kvalitu, už pri vykladaní na police sú bochníky tvrdé. Ak ho doma rozrežete, často vidíte, že striedka sa mrví, či odlupuje, chuť je kyslastá až horká.
Skúsení pekári hovoria, že upiecť vzhľadovo pekný, voňavý a zároveň chutný bochník je naozaj umenie. Na Slovensku sa pečie približne sto druhov chleba a stále vznikajú nové receptúry. Najviac ide na odbyt pšenično-ražný, k obľúbeným tradičným druhom patrí rascový, grahamový, ovsený, zemiakový či slnečnicový. Často však v obchode natrafíte na chlieb, ktorý svojím názvom vôbec nezodpovedá kvalite. "Veľa ľudí si myslí, že tmavý chlieb je automaticky celozrnný, a teda najzdravší. Podľa farby chleba či pečiva nemôžeme usúdiť, či je, alebo nie je celozrnný. Niekedy je biely chlieb len prifarbený melasou, karamelom či farbivami, ktoré majú vytvoriť dojem celozrnného výrobku. Chlieb z pravej raže a šrotu je hutný, ťažký, má pevný hnedastý povrch a nepoddá sa ani silnému tlaku prstov," hovorí Igor Belička, majiteľ pekárničky v Liptovskom Mikuláši.
A prečo chleby z malých pekárničiek vydržia čertsvé a chutné aj štyri-päť dní?
Ladislav Kiselica, spolumajiteľ bratislavskej pekárne, tvrdí, že je to aj v použití kvalitnejšej múky. "Preosievame ju, čím ju nielen čistíme, ale aj okysličujeme. Používame len kvalitné droždie. Pri príprave chleba nič neurýchľujeme, ani nespomaľujeme. Do nového dávame len čerstvé suroviny."
V dnešnej prílohe vám poradíme, ako spoznať v obchode naozaj dobrý chlieb, ako ho uskladniť, aby sa hneď nepokazil, ako si upiecť doma pravé francúzske bagety či celozrnný chlieb.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
