dal očakávať, nikoho ale fakticky nemusí zaujímať. Ruskovi bude platný asi ako bezdomovcovi daňový bonus. Zápas o ANO je totiž už len vedľajšou líniou zápletky, ktorej rozuzlenie leží na pôde koalície.
Požiadavke RR ANO, ktorou zdupľovala predchádzajúce výzvy Ruska, aby Mikuláš Dzurinda urýchlene akceptoval personálne návrhy týkajúce sa ministerstiev kultúry a zdravotníctva, premiér ani koalícia jednoducho nevyhovejú. To je jasné. Rusko síce má pod palcom svoju stranu, tá však pochoduje do opozície, a na tom nič nemení, že dáva vehementne najavo, že sa jej tam nechce. Bude musieť - už je rozhodnuté.
Bezpredmetné sú debaty, že či RR bola zmanipulovaná, resp. či o spore v ANO bol príslušný rozhodovať republikový kongres (čiže najvyšší orgán), ako presadzovali "lintnerovci". Odhliadnuc od faktu, že na Ruskovej dominancii v strane, do ktorej vrazil viac ako 60 miliónov, by akékoľvek fórum či regulárnejší priebeh sotvačo zmenili, pre slovenskú politiku nie je kardinálnou otázka, kto ovládne značku ANO. Kľúčové je, že KDH, SDKÚ a SMK sa rozhodli Ruska z koalície definitívne vytlačiť. Otázka, že "či vie garantovať podporu koalície a koľkými poslancami", čo mu v nedeľu v televízii položili, je pritom len dobrá zámienka.
Pozadie rozhodnutia je hlbšie. KDH, SDKÚ a SMK došlo, že zmenkový škandál je ideálna chvíľa na prezentovanie istého zásadného postoja. Povedzme v zmysle zdania očisty a katarzie, do čoho tlačia koalíciu médiá a intelektuálny establishment. Koaličné špičky šípia, že agenda "slušnosti", ktorú poniektorí intelektuáli vyhlasujú za kľúčovú tému budúcich volieb, výdatne pomáha Smeru a Slobodnému fóru, ktoré sa vyvážajú na vlne znechutenia zo škandálov koalície. Odstavenie Ruska teda má byť - okrem radosti, že sa ho zbavia - aj signálom, že nejaký prah tolerancie v politike predsa len existuje. (Iná vec je reálny obsah toho signálu, všakáno...)
Rusko mal jedinú šancu zvrátiť bez vecí; keby zrušil stranícku kliatbu na rebelov a odpískal požiadavku na odvolanie Zajaca a Tótha, ktorým by vrátil dôveru ANO. Tak by prestal existovať dôvod na štiepenie klubu a teda aj na vyhostenie Ruska z koaličnej rady, keďže jediný argument, ktorý SMK, SDKÚ a KDH udávajú, je ten, že nemá dosť poslancov. Keby Rusko nechal Lintnera, Zajaca a spol. na pokoji, tak by poslancov nestrácal. Samozrejme, i tak by vyhodeniu z koalície neušiel. Ale to už je situácia, v ktorej "partneri" by nielen museli povedať, že nemá ich dôveru, čo aj povedali, ale navyše to aj vyhlásiť za dôvod ukončenia koaličnej zmluvy. A Lintner a spol. by museli z vlastnej iniciatívy opustiť klub ANO....
Šancu skomplikovať mediálny imidž súperom ale Pavol Rusko prepásol. O scenári, že ho chcú odpáliť tak, aby zodpovednosť za rozbitie koalície zostala na ňom, pritom Rusko vie, resp. to naznačuje. Zlá povaha mu ale nedovolí sa proti nemu postaviť.... Omylom je len jeho videnie, že v pozadí je snaha koaličného zvyšku rozbiť ANO po vzore SOP, DÚ (a pod.) a privlastniť si jej percentá. Je iba problém Ruskovej sebareflexie, že si neuvedomuje symboliku, ktorú on v politike stelesňuje a ktorej bremena sa koalícia zbaví, ak sa zbaví jeho.
Pre Lintnera, Zajaca a ďalších sú zmenky a kauza miliardového prevodu príležitosťou odpútať sa od firmy, ktorú použili ako výťah k sebarealizácii, ale spájať s ňou ďalšiu politickú kariéru, ak nejakú ešte plánujú, nemôžu. Keby terajšiu chvíľu vynechali, nikdy by už nemohli pôsobiť vieryhodne. Isteže, na vieryhodnosť Lintnera či Malchárka, ktorí ako podpredsedovia obhajovali Ruska v x možných i nemožných kauzách, nedáva ani ich obrat žiadne garancie.
Tri strany, ktoré vyslovujú Ruskovi ako osobe nedôveru, môžu mať veľké starosti, aby svoje rétorické pozície obhájili. Rozlíšiť, o čo je kauza dlhu SDKÚ menej nebezpečná ako zmenky Pavla Ruska, je možné ozaj iba pod lupou. Voľným okom sa občas zdá, že je aj - horšia. Takisto KDH vypotí ešte veľa krvi (azda aj hlúpostí) pri vysvetľovaní, prečo tak razantne nezasiahli aj proti hriešnikovi, ktorého majú takrečeno vo vlastnej špajze. Obrana Hrušovského, že kauzu račianskeho starostu vyriešia na riadnom sneme (a niet dôvodu zvolávať mimoriadny), nie je celkom presvedčivá z úst strany, ktorej vlajkovou agendou je boj proti korupcii... To si povedzme na rovinu.
Najmenej závidieť treba ale Bugárovi. Pretože spôsob, akým si jeho chlapci v Nitre prihrali sociálne zariadenia do neziskoviek, čo sami založili a kolaudovali, je mimoriadne odporná malá domov. A jeden z najhorších komunálnych škandálov v dejinách republiky. Veru tak, Béla barátom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
