reťazovú reakciu. Ako vždy v minulosti, keď sa kdesi v počte 10 či viac kusov vynorili skinheadi či iná fašizujúca mládež. Nič nového pod slovenským slnkom.
Okrem tradičných protestujúcich typu Ľudia proti rasizmu a iných profesionálnych "humanrightistov" sa proti happeningu, ktorý celkom nehorázne začal pri židovskom cintoríne vo Zvolene, veľmi ostro ozval aj Smer a Robert Fico. Na vyhlásení, ktorým napadol aj ministerstvo vnútra za to, že nekonalo, je zaujímavé a cenné (??), že azda prvýkrát v histórii Smeru kritizovalo za vlažný prístup aj prezidenta, resp. jeho kanceláriu. Či je to nejaký politický signál a konkrétne čoho, je predčasné tipovať. Isté je, že z pobúrenia nad pokazeným sviatkom a z empatie s ľuďmi, ktorých vystúpenie 50 polokreténov mohlo emocionálne zasiahnuť, sa vyhlásenie nezrodilo...
Podstatné ale zaiste nie je to, že Fico nasadol na nejakú vlnu, ktorá doteraz nebola "jeho". Že sa Smer "sociáldemokratizuje" aj cez hodnoty, ktoré boli preň doteraz cudzorodým živlom, môžeme len uvítať, hoci nevidieť, načo to bude dobré. Keby Fico i ďalší politici, ktorí pochod odsúdili, pociťovali naozaj úprimne to, čo vetrajú cez médiá, mali sa pripojiť k "protipochodu", ktorý organizovali antifašisti, čo tam boli. (Eventuálne) tvrdenie, že netušili, že sa čosi vo Zvolene zomelie, by vyzeralo dôveryhodnejšie, keby sme ich na nejakom protifašistickom či protirasistickom mítingu videli aj niekedy v minulosti.
Tu je pointa príbehu. Ak si skutočne niekto myslí, že existujú hnutia a myšlienky, ktoré sú pre slobodu a ľudské práva nebezpečné, má v demokracii priestor ukázať, čo si myslí a mobilizovať ľahostajnú verejnosť. Stokrát to platí vtedy, ak je politik. Na Západe sme pri rôznych príležitostiach videli stotisícové kontrademonštrácie, keď nejakí neonacisti či iná zver zdvihli hlavu. To je najlepšia obrana, akú má slobodná spoločnosť k dispozícii - ukázať bláznom, že sú okrajoví, že ich názory si zaslúžia len odmietnutie a pohŕdanie a že nemajú masovú podporu. A politikom nik nebráni, aby sa postavili na čelo. Naopak, nevyhnú sa aplauzu.
Keby v tomto zmysle pracovali s témou extrémizmu i médiá a intelektuáli, nie je vylúčené, že v pondelok by vo Zvolene a B. Bystrici k žiadnym excesom a poburujúcim vyhláseniam nedošlo. Alebo možno áno. Ale kým si nevyskúšame silu živého protitlaku a opovrhnutia väčšiny, autor si necháva právo domnievať sa, že medicína funguje.
Reakcia na Slovensku sa však hýbe - ako vždy - jediným a falošným smerom. Zakázať Slovenskú pospolitosť. Respektíve prejavy zo Zvolena a Bystrice súdne stíhať podľa trestných paragrafov o hanobení národa, rasy a pod. Nie je problém s týmto pohľadom ako takým. V Európe zápasia už desaťročia dva výklady slobody prejavu. Jeden, ktorý hovorí, že áno, nech žije, ale len pre štátom autorizované a podporované názory. Druhý, anglosaský výklad tvrdí, že sloboda prejavu sa meria práve slobodou extrémnych, šokujúcich, urážlivých názorov, pričom trestná môže byť až priama inicializácia násilia. O tieto dve koncepcie sa sporia ústavní právnici, filozofi i politológovia. A v ktorejkoľvek krajine sa vydá na pochod nejaká "pospolitosť", opätovne sa pustia do zvady a cez médiá sa prekrikujú, že či ten a ten prejav ešte zaslúži toleranciu, alebo je už mimo.
Na Slovensku ale vidíme kuriozitu: "Pospolitosť" zamáva fakľami, odpochoduje a za úplnej nevšímavosti širokej verejnosti médiá a verejný priestor tri dni okupujú priaznivci reštrikcie slobody prejavu: Ako je možné, že "vodca" Kotleba a jeho partia sú vôbec registrovaní, prečo nie sú ešte za mrežami, čo robí prokuratúra a pod. Dobre. Problém je, že s najnovším škandálom celý krik ustane... A o rok tu budú zase. A kolobeh sa zopakuje bez ohľadu na to, či prokuratúra zasiahne.
Spoločnosť, ktorá odsudzuje extrémizmus, sa musí tak aj správať. Nadekrétovať správne, stredové, nešokujúce názory zákonmi a tváriť sa, že ak nefungujú, tak zlá je polícia, je farizejské a pokrytecké. Zákony ešte nikoho nevychovali ani nedoviedli k rozumu. Tie, ktoré kolíkujú priestor pre povolené názory, sú navyše samy nebezpečné pre demokraciu. Záleží len od charakteru vládcov, či nebudú zneužité. V Británii kulminuje strach z teroristov, ale o legislatíve, ktorá má obmedziť pôsobenie radikálnych imámov v mešitách, sa práve vedie obrovská diskusia. Celá "pospolitosť", ktorá v pondelok exhibovala, je väčšmi cirkusová atrakcia ako hrozba. Môžeme ich hnať pred súdy a zakazovať, ale kým budú kľúčovým argumentom proti fašistom (a prečo nie komunistom??) zákony, môžu len prekvitať. Kto neverí, nech si naštuduje históriu - napríklad Weimarskej republiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
