povedať, že s problémom bezdomovcov sa nevedia vysporiadať ani tie najvyspelejšie a bohaté krajiny možno je to aj tým, že mnohí bezdomovci si na svoj túlavý život bez trvalého prístrešia zvykli a preto sú akékoľvek snahy dať im pevnú strechu nad hlavou v podstate odsúdené na neúspech.
Mnohým ľuďom s pevnou strechou nad hlavou však osud bezdomovcov nedáva spávať a snažia sa im pomôcť, a to takým spôsobom, aby bezdomovci túto pomoc akceptovali. Jedným z týchto ľudí je americký architekt Michael Rakowitz, ktorý navrhol a realizoval originálne prenosné prístrešky pre bezdomovcov. Tieto prístrešky majú názov paraSITE, čo je svojím spôsobom slovná hračka (ktoré americkí amatérski linguisti milujú). Samotné slovo parasite neznamená nič iné než parazit či parazitný. Výraz paraSITE však naznačuje, že ho možno vnímať aj ako zloženinu predpony para a slova site. Predpona para- má viacero významov a používa sa napríklad aj na označovanie niečoho, čo je síce podobné čomusi, ale nemá všetky jeho charakteristiky. Napríklad výraz paravojenské naznačuje, že síce ide o jednotky vojenského typu, ale nie o celkom regulárnu armádu. No a za hlavný význam mnohovýznamového slova site môžeme považovať význam "miesto" teda napríklad aj miesto pobytu. K trochu povolíme uzdu jazykovej fantázii, môžeme potom výraz paraSITE preložiť ako akési náhradné miesto pobytu, nesplňujúce všetky kritéria trvalého miesta pobytu. Pre názov prístrešku paraSITE platí prvý i druhý význam slova parasite. Prístrešok paraSITE, ktorý bezdomovcom poskytuje akúsi dočasnú a náhradnú formu ubytovania, je totiž aj skutočným parazitom. Unikátnym prvkom prístrešku paraSITE je to, že sa napojí na výstupné výfukové potrubie ventilačného a klimatizačného systému veľkých výškových budov. Teplým odpadovým vzduchom, odvádzaným z tohto systému sa naplní priestor medzi dvomi membránami prístrešku, čím dôjde k vytvarovaniu prístrešku do tvaru akéhosi stanu. Keďže medzi obomi stenami prístrešku prúdi teplý vzduch, majú bezdomovci v svojom "parapríbytku" aj teplučko. Zložený prístrešok zaberá taký malý objem, že ho možno prepravovať v ruke alebo na chrbte.
Architekt Rakowitz povedal, že projekt jeho unikátneho prístrešku bol inšpirovaný jeho jednomesačným pobytom v Jordánsku, kde študoval najmä stany Beduínov. Kočujúci Beduíni sa dopracovali k vysokému umeniu pri stavbe stanov, ktoré musia odolávať vetrom, vanúcim v púšti, pričom ich vnútro sa musí dostatočne ochladzovať. Po návrate na univerzitu v americkom Cambridge si Rakowitz bezdomovca, ktorý v zime spal rovno pod výstupným ventilátorom klimatizačného systému veľkej budovy. Tentoraz išlo o iný "vietor" než v púšti, o umelý vietor, ktorý je vedľajším produktom pohodlného života bohatšej a šťastnejšej skupiny ľudí než sú bezdomovci. Prvých pätnásť prístreškov nového typu bolo zhotovených už v roku 1998, a to pre skupiny bezdomovcov v Bostone a Cambridge. V zime 2000 bol zhotovený prvý prístrešok pre bezdomovcov v New Yorku. Pri konštrukcii prístreškov boli vždy zohľadnené špecifické podmienky života bezdomovcov v jednotlivých mestách.
Rakowitz spomína, že pri vývoji prístreškov zohrali najvýznamnejšiu úlohu konzultácie so samotnými bezdomovcami. Keď im ukázal prvý prototyp, zhotovený z čiernych plastových vreciek na odpad, neboli nadšení. Bezdomovci nechceli bývať v čiernych stanoch, pretože ich hlavným problémom nie je nedostatok súkromia, ale bezpečnosť. Chcú vidieť potenciálnych útočníkov a chcú byť videní. Podľa jedného z bezdomovcov sú bezdomovci už aj tak pre verejnosť "neviditeľní" (verejnosť ich v podstate nechce vidieť) a čierne prístrešky by ich ešte viac zneviditeľnili. Prístrešky svetlej farby sú dobre viditeľné a viditeľnosť je určitým druhom rovnoprávnosti. Už samotný originálny prístrešok môže primäť chodcov, aby sa pristavili a komunikovali s jeho "obyvateľmi", čím sa môže dostať problém neprijateľných podmienok života bezdomovocov na verejnú diskusiu a tým aj bližšie k riešeniu. Niektorí bezdomovci využívajú takýto prístrešok aj na akúsi formu protestu a na vyjadrenie toho, že sa odmietajú podriadiť svojmu smutnému osudu. Nafukovateľné prístrešky paraSITE sa dajú zhotoviť z polyetylénových fólií resp. z plastových vreciek, ktoré inak končia v odpade. Sám Rakowitz si uvedomuje, že ním navrhnuté originálne prístrešky nepredstavujú definitívne riešenie problému bezdomovcov, ktorý je veľmi zložitý. Dobre viditeľné prístrešky však upozorňujú verejnosť na to, že medzi nami žijú ľudia, ktorí sa možno vlastnou vinou možno nie dostali spod pevnej strechy na ulicu. Prístrešky paraSITE ponúkajú jedno z dočasných riešení pre niektorých z nich. Pretože však u nás nemáme mrakodrapy, z ktorých by v blízkosti zeme "trčali" výstupné rúry klimatizačných a vetracích systémov, budeme zrejme musieť problém bezdomovcov riešiť nejako inak. Lenže ako?
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
