kométu neobjavila samotná sonda, ale jedenz množstva amatérskych astronómov, ktorí sa zaoberajú vyhodnocovaním snímkov, ktoré SOHO vysiela na Zem a ktorésú voľne prístupné na internete. Štastlivcom, ktorému sa podarilo na snímkach zo sondy objaviť práve tisícu kométu, bol Toni Scarmato, stredoškolský profesor z talianskej Calabrie. "Objavenie tisícej kométy chcem venovať mojej žene Rosy a môjmu synovi Kevinovi, aby som ich odškodnil za čas, ktorý miesto nich venujem hľadaniu komét na snímkach zo SOHO," povedal Toni.
SOHO je spoločným projektom NASA a ESA a je to jeden z najúspešnejších vesmírnych projektov. Zaujímavé pritom je, že sonda SOHO nie je primárne určená na vyhľadávanie komét. Skratka SOHO znamená SOlar Heliospheric Observatory, čiže solárne heliosférické observatórium. Primárnym cieľom tejto sondy je podrobné štúdium najbližšej hviezdy, teda Slnka. Sonda už poskytla astronómom obrovské množstvo podrobných údajov o povrchu Slnka a o jeho koróne. Jedným z prístrojov na palube sondy je korónograf LASCO, ktorý pracuje tak, že malým kotúčikom zatieni samotné Slnko, aby bolo dobre vidieť korónu, rozpriestierajúcu sa nad povrchom. Korónu možno považovať za vonkajšiu atmosféru Slnka, pričom teplota v nej dosahuje niekoľko miliónov stupňov.
Prvé kométy boli na snímkach koróny objavené krátko po začatí činnosti sondy v roku 1996. V roku 2000 začal amatérsky astronóm Mike Oates dôkladne študovať snímky zo sondy SOHO a čoskoro objavil vyše sto komét. Hľadaniu komét sa potom začalo venovať veľa profesionálnych i amatérskych astronómov. Kométy sa vlastne podarí objaviť len náhodou, keď vletia do zorného poľa korónografu LASCO. Najúspešnejším vyhľadávačom komét na snímkach SOHO je Rainer Kracht, ktorému sa podarilo objaviť už vyše 150 komét.
Sondu SOHO skonštruovalo konzorcium priemyselných firiem zo 14 európskych krajín pod vedením firmy Matra-Marconi (dnes je to firma Astrium). Sonda má hmotnosť 1 850 kg a rozpätie jej roztvorených solárnych panelov je 9,5 metra. Do vesmíru bola sonda SOHO vynesená 2. decembra 1995 raketou Atlas-IIAS, štartujúcou z floridského Cape Canaveral. Sonda je umiestnená vo vzdialenosti približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme, a to v tzv. Lagrangeovom bode L1, v ktorom sa kompenzujú gravitačné účinky Slnka a Zeme. Sonda SOHO sa pohybuje okolo Slnka spolu s našou Zemou, pričom neustále sníma našu životodarnú hviezdu. Pôvodne mala sonda SOHO pracovať len do roku 1998, ale jej činnosť bola natoľko úspešná, že sa NASA a ESA rozhodli predĺžiť jej činnosť do roku 2007. To prakticky znamená, že sonda bude pozorovať Slnko v priebehu jedného celého slnečného cyklu, trvajúceho približne 11 rokov. Počas takéhoto cyklu sa postupne zvyšuje počet slnečných škvŕn na maximum a potom postupne klesá na minimum. V júni 1998 bol síce kontakt so sondou stratený, ale v auguste sa kontakt podarilo obnoviť a sonda opäť začala normálne pracovať.
Vďaka sonde SOHO sa teda podarilo objaviť už tisíc nových komét, čo je temer polovica všetkých komét, objavených v celej doterajšej histórii pozorovania vesmíru.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
