ako týždeň. Partnerom im bude Lintner a jeho partizánska družina, ktorá sa vzbúrila proti šéfovi Ruskovi a rodnej strane ANO, keďže tá vyslovila vystavovateľovi stomiliónových zmeniek dôveru. Spolupracovať so skupinou poslancov budú na základe akejsi spoločnej deklarácie (hovorí sa tomu memorandum - asi to tak nazvú), ktorá by mala ísť "v princípoch koaličnej zmluvy".
Nič iného sa od koaličnej trojky čakať ani nedalo. A aj keby sa dalo, šlo by o riešenie horšie. To platí napriek faktu, že posledný kvartál druhej Dzurindovej koalície vojde ako kuriozita do učebníc politológie. Choreografia nasledujúcich týždňov a mesiacov je teda jasná - ešte menšinovejšia vláda s ešte problematickejšou legitimitou a ešte komplikovanejším presadzovaním vlastných zákonov. V sedle zostanú Zajac i Tóth (čo v druhom prípade znamená najvýraznejšieho ministra kultúry od založenia republiky). Bonus pre "Lintnerovcov" - právo nominovať ministra hospodárstva - nemá aritmetickú logiku, keďže 8-9 mandátov na tri rezorty je absurdum. Vyjadruje to ale snahu o zacementovanie mocenskej rovnováhy v rámci triangla KDH, SMK, SDKÚ. Pre SMK a KDH je totiž predstava, že by Mikloš zostal na MH, asi rovnako akceptovateľná ako pre Ruska. Radšej nechajú veľký rezort Lintnerovi, hoci naň nemá človeka (ak sa Nemcsics nepripojí), ako posilniť SDKÚ... Kým sa tam Malchárek (údajne to má byť on) zorientuje aspoň tak, že trafí bez buzoly na hajzel, je koniec volebného obdobia...
Riešenie s Lintnerovou partiou nie je štandardné, nedá sa odporúčať do budúcnosti a kritici ho právom napádajú. Základný problém pomenoval už pred týždňom Opaterný (SF): Komu sa budú traja ministri zodpovedať? Toto je vážne - moc pochádza z ľudu, ľud dal mandát na zostavenie vlády ANO, tá vyslovila Zajacovi a Tóthovi i Lintnerovi a spol. nedôveru, takže ľud nemôže predložiť ANO účet v ďalších voľbách (resp. iba čiastočný), lebo Rusko povie, že oni s nimi už nič nemajú. Väzba medzi mocou a jej zdrojom sa pretrhla, lebo darmo Dzurinda hovorí, že "vláda sa opiera o parlament", ak mandát mu predlžujú ľudia, ktorí už reprezentujú iba seba a nie subjekt, na listine ktorého boli zvolení.
Zároveň ale vidíme, že Martináková sama veci nerozumie, keď navrhuje, aby si Lintner a spol. založili stranu a pod novou firmou urobili zmluvu s koalíciou. A potom to už vraj bude legitímne. Nie - stále platí, že moc pochádza z ľudu, moc bola zverená ANO, ANO ale bola z koalície vykopnutá a ďalej teda nemôže niesť za trojicu ministrov zodpovednosť. Môže Lintner založiť aj 4 strany. Pokiaľ neprešli voľbami, na koaličnú radu bude chodiť iba za seba. Mandát síce patrí z ústavy poslancom, politickú zodpovednosť ale nesie strana. To je základný vzťah v parlamentnej demokracii. Tento chaos ale nie je v slovenskej politike žiadnou novinkou - na začiatku minulého volebného obdobia bola SDK zodpovedná za 9 ministrov, všakáno. A za koľkých skladala účty na konci? SOP mala dvoch členov vlády a konca sa už ani nedožila, chudera... Nič výnimočného v nových demokraciách s vulkanickými politickými scénami.
Štandardný je návrh Martinákovej, aby sa Dzurinda znovu uchádzal o vyslovenie dôvery NR SR. Ani to by problém troch ministrov neriešilo, dôvera je ale v takýchto situáciách vec kultúry a prečistila by pomery. Že by bol návrh vypočutý, sa ale nedá očakávať, veď premiér striktne zavrhol takúto možnosť už vtedy, keď z SDKÚ odišlo SF. Navyše, úplne proti sú aj Bugár a Hrušovský. KDH robilo napr. kvôli Froncovým zákonom poriadny cirkus, ale spojenie s hlasovaním o dôvere ich ani nenapadlo. Všetky tri vládne strany si užívajú moc a nechcú ísť do risku, čo je však medvedia služba politickej kultúre. Risk by pritom bol nízky, keďže armáda nezávislých chce dožiť do leta s poslaneckými požitkami. A keby dôvera prešla, Fico by utrpel hroznú prehru a vláde by sa obnovil silný mandát. Im však stačí pretrpieť ešte posledný rok pri žriedlach a - potom sa uvidí...
Nie je to pekná vyhliadka, ale - nič lepšie sa k dispozícii nenúka. Treba jasne a zreteľne povedať, že predčasné voľby, ktoré mnohí vyhlasujú za najštandardnejšie východisko, sú naozaj krajné riešenie. Skrátenie volebného obdobia je taká mimoriadna vec, že sa má použiť iba vtedy, ak sa nedá krajina kormidlovať vôbec. Tvrdenie, že táto koalícia nemá alternatívu, je už nielen klišé, ale trochu aj humor, čo ale nič nemení na fakte, že budúcnosť po predčasných voľbách nevyzerá o nič lepšie. Opozícia, ktorá tu existuje, nezaslúži ani šancu. Navyše, ale nie v poslednom rade: Argument, že SMK, SDKÚ a KDH nemôžu za Ruska a majú akýsi morálny nárok na plné funkčné obdobie, síce nie je systémový, ale spochybniť ho len tak z voleja je ťažké. Takže tak - s Dzurindom až do záverečnej a nikdy inak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
