pochopila. Svedčia o tom bujaré politologické konštrukcie, ktoré prezentovali koncom týždňa Robert Fico, Zuzana Martináková a Tibor Mikuš. Keďže vyhlásenia celebrít politického ringu môžu vyvolať väčší zmätok, než aký spôsobila sama koalícia, je načase zapojiť do diskusie i základný rozum.
Predseda Smeru má za to, že je "nehoráznosť, ak sa dohodnú, že skupina poslancov bez akéhokoľvek politického krytia a voličskej základne, bez akéhokoľvek medzinárodného zázemia má mať troch ministrov vo vláde". A navrhuje, že "čisté by bolo, keby SMK, KDH a SDKÚ odvolali Zajaca a Tótha a tri miesta si rozdelili medzi sebou". Podobne blúzni aj Martináková, podľa ktorej "je neprípustné, aby troch ministrov držali poslanci, ktorých mandát nie je nikde definovaný". A ešte Mikuš, ktorý si myslí, že "poslanci platformy nemajú legitimitu, aby sa stali členmi koalície".
Zrodila sa zaujímavá fikcia, ktorú nám podsúvajú: Ak frakcia okolo Lintnera nemá stranícke zázemie, nemá ani akúsi legitimitu. Keďže už nereprezentujú oficiálny názor ANO, nemajú vraj ani nárok zúčastniť sa na exekutíve. To je nielen čistý blud, ale ešte aj útok proti antidiskriminačnému zákonu. Oni vlastne hovoria, že politicky nemajú poslanecké mandáty rovnakú hodnotu - v koalícii môžu byť iba členovia strany. V ústavnej rovine sa ale ani nebavme, lebo nezmysel je evidentný. Akákoľvek vláda, kým ju nezvrhnú, má implicitnú či explicitnú podporu parlamentu, v ktorom sedia výlučne ľudia s platným mandátom.
Zložitejšia, hoci iba pre žiakov prvého stupňa základnej školy, je rovina politická. Tu treba pochopiť, že rozchod s legitímnymi orgánmi strany ruší legitimitu Lintnera a spol. ako zástupcov subjektu, na listine ktorého boli zvolení. To je pravda. Ale neruší ich legitimitu ako volených zástupcov ľudu. Právom oklamaní a ponížení sa môžu cítiť v tejto chvíli voliči ANO (teda určite tí, ktorí veria Ruskovi). Keďže sa rovnaké nehody stávajú i voličom iných strán, poslanecký turizmus či nevera nezaslúžia jedno dobré slovo. To je fakt.
Ale čo s tým má úradujúca vláda? Z hľadiska systému žiadny problém nenastáva. Existuje skrátka nejaká vláda, ktorej sa zmenila štruktúra politického krytia. To je všetko. Skončila koalícia SDKÚ-KDH-SMK-ANO a nastúpila zostava SDKÚ-KDH-SMK a napr. klub žltomodrých kravát (KŽK) alebo Ešte novšieho občana (ENO). Tvrdenie, že politicky regulárna vláda je iba vtedy, ak ju podporujú strany združené v koalícii "s pečiatkou a štatutárom" (Martináková), je jednoducho preludom. Nielen dôležitejšia, ale kritická je tu transparentnosť - aby vzťah žltých kravát k exekutíve bol verejný a kontrolovateľný.
Skrátka a dobre, aby aj mentálne spozdená opozícia rozumela: Problém legitimity leží v našom prípade len v rovine voliči-strana-poslanci, nie parlament-vláda. Je úplne jedno, či poslanec, ktorý zdupká z pôvodnej strany, sa hlási ku koalícii, opozícii alebo svedkom Jehovovým. To je už iba nejaké rozhodnutie ex post. Ak je Zuzana Martináková legitímna opozícia, ktorú nikto v tejto rovine nespochybňuje, hoci opustila SDKÚ-vládnu stranu, tak rovnako legitímna koalícia je (bude) Ľubomír Lintner (a spol.), ktorý opustí rodnú ANO. A už úplne ľahostajné z hľadiska politickej či mravnej legitimity je, či Linterova skupina je momentálne platforma, strana, lóža alebo prstenec Saturna. Je úplne jedno, či ich mandát je alebo nie je stranícky definovaný, keďže žiadna strana, ktorú Lintner eventuálne v budúcnosti založí, neprešla v septembri 2002 voľbami. Martinákovej predstava, že "má založiť vlastný subjekt a potom vstúpiť do koaličných rokovaní", je príznakom, že v kauze legitimity má v hlave pozemný hokej.
Problém legitimity neleží v sebadefinícii poslaneckých zbehov, ale v samotnom fakte, že poslanecký turizmus skresľuje výsledky volieb. Z toho, že dnes už nie je pomer 78:72, ako na začiatku periódy, ale nejaký iný, však nevyplýva, že nejaký člen vlády (traja členovia) je nelegitímny. Potom by boli politicky nelegitímne i všetky zákony, schválené hlasmi korzujúcich a putujúcich poslancov. Základný problém leží v parlamente, kde prestupy sú národným športom. Boli časy, keď uprchlíci zakladali nové kluby po väčšinovom schválení celej NR SR (Tkáč napr.), čím vlastne celá politická trieda tento jav nielen tolerovala, ale podporovala.
Tvrdiť, že vznik trojkoalície s Lintnerom je "absolútna demontáž demokratických pravidiel, aká je možná len v Afrike", môže len človek, ktorý o demokracii nemá ani potuchy. Aj to je dôvod, prečo si dať veľký pozor na Roberta Fica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.